Ak sa v dospelosti pravidelne venujete fyzickej aktivite, môžete si tým výrazne predĺžiť život. Vyplýva to z rozsiahlej analýzy údajov publikovanej v odbornom časopise British Journal of Sports Medicine.
Výskumníci zistili, že konzistentne aktívni ľudia majú o 30 až 40 % nižšiu pravdepodobnosť úmrtia na akúkoľvek príčinu. No aj tí, ktorí začali s pohybom neskôr a nedosahujú odporúčané hodnoty, môžu získať až štvrtinové zníženie rizika. Píše o tom medicalxpress.com.
Nezáleží, kedy začnete. Dôležité je vydržať
Odporúčania odborníkov hovoria, že dospelí by sa mali venovať stredne intenzívnemu pohybu aspoň 150–300 minút týždenne. Alternatívou je 75–150 minút intenzívnej aktivity alebo ich kombinácia. Doterajšie odporúčania sa však často opierali o jednorazové merania fyzickej aktivity, ktoré nezohľadňovali zmeny v správaní počas života.
Vedci preto preskúmali 85 štúdií, ktoré sledovali pohyb u dospelých opakovane v priebehu rokov. Išlo o výskumy s rôznym rozsahom – od niekoľko stoviek účastníkov až po vyše šesť miliónov. Niektoré sledovali dlhodobé vzorce správania, iné sa zamerali na priemerné objemy pohybu alebo jeho kumulatívny vplyv na úmrtnosť.
Výsledky boli jednoznačné: vyššia úroveň pohybu je spojená s nižším rizikom úmrtia.
Riziko klesá aj v prípade, že pohyb zaraďujete neskôr
Ľudia, ktorí si udržiavali aktívny životný štýl dlhodobo, mali o 30 až 40 % nižšiu pravdepodobnosť úmrtia. No aj tí, ktorí sa začali hýbať až v neskoršom veku, zaznamenali zreteľné benefity – riziko smrti sa u nich znížilo o 20 až 25 %. Respondenti, ktorí prešli z neaktívneho režimu na aktívny, mali o 22 % nižšie riziko úmrtia ako tí, ktorí ostali pasívni. A tí, ktorí zvýšili fyzickú aktivitu počas voľného času, znížili riziko až o 27 %. Naopak, tí, čo pohyb opustili, zníženie rizika nezaznamenali.
Najväčší prínos sa podľa autorov prejavil pri prevencii srdcovo-cievnych ochorení. V porovnaní s ľuďmi, ktorí boli trvalo neaktívni, mali fyzicky aktívni až o 40 % nižšiu pravdepodobnosť úmrtia na kardiovaskulárne príčiny. V prípade rakoviny to bolo zníženie o približne 25 %.
Aj malé kroky sa počítajú
Zaujímavé je, že prekročenie odporúčaných hodnôt už prinášalo len mierne dodatočné výhody. To znamená, že udržiavať sa „v pásme“ odporúčaných minút pohybu stačí na výrazné zlepšenie zdravia.
Dokonca aj tí, ktorí pohybovali menej ako je odporúčané, no pravidelne, zaznamenali citeľné zdravotné benefity. Odborníci preto pripomínajú: aj málo je lepšie než nič. Autori štúdie však upozorňujú aj na určité limity výskumu. Mnohé štúdie sa spoliehali na subjektívne sebahodnotenie pohybu, ktoré nemusí byť vždy presné. Navyše, len málo z nich sa podrobnejšie venovalo kumulatívnemu účinku alebo úmrtiam na rakovinu.
Napriek tomu považujú zistenia za kľúčové pre verejné zdravie. Zdôrazňujú, že fyzická aktivita má význam v každom veku – a čím dlhšie sa jej budete venovať, tým viac benefitov vám môže priniesť.
