Začať pracovný deň pred ôsmou hodinou ráno sa môže javiť ako spôsob, ako získať čas navyše či byť produktívnejší. Avšak odborníci v oblasti duševného a fyzického zdravia varujú, že tento ranný nástup môže prinášať viac negatív, než sa na prvý pohľad zdá.
Z rôznych výskumov vyplýva, že príliš skoré vstávanie môže negatívne ovplyvniť psychickú pohodu, znížiť výkonnosť a časom viesť k vážnejším zdravotným problémom. Psychológovia, ktorých oslovil magazín Newsweek, vysvetlili niekoľko hlavných dôvodov, prečo by sa ranný nástup do práce pred 8:00 mal zvážiť dôslednejšie.
Spánkový režim pod tlakom
Jessica Meers, klinická psychologička so špecializáciou na spánkovú medicínu v organizácii Rhythm Wellness, pripomína, že náš organizmus funguje podľa biologických hodín, tzv. cirkadiánneho rytmu. Ten určuje, kedy sa cítime najviac bdelí a produktívni. Podľa nej má každý človek iné optimálne okno pre zobudenie, no väčšina populácie nemá prirodzene nastavený rytmus tak, aby im vyhovovalo vstávať výrazne pred siedmou.
Ako uvádza, ideálny čas pre vstávanie sa u väčšiny ľudí pohybuje medzi siedmou a ôsmou hodinou ráno. Začínať pracovné povinnosti skôr, než sa telo a mozog stihnú úplne prebudiť, podľa nej spôsobuje nesúlad s prirodzeným rytmom, čo vedie k únave a zníženej sústredenosti.
S podobným postrehom prichádza aj Marie-Helene Pelletier, psychologička pôsobiaca v spoločnosti Sun Life U.S. Tvrdí, že rozhodujúce nie je presne stanovený čas, kedy začneme pracovať, ale skôr dostatočný časový odstup medzi prebudením a nástupom do pracovného režimu. Krátky interval medzi týmito dvomi činnosťami totiž podľa nej narúša kvalitu spánku – telo môže reagovať stresovo a ťažšie sa v noci regeneruje.
Dlhodobé dopady
Nezanedbateľné sú aj možné zdravotné komplikácie. Meers upozorňuje, že dlhodobé porušovanie prirodzeného rytmu môže prispievať k zvýšenému riziku srdcových ochorení, vysokého krvného tlaku, mozgovej mŕtvice či metabolických porúch, ako sú obezita a cukrovka druhého typu. Tieto tvrdenia podporujú aj viaceré výskumy, ktoré spájajú prácu v čase, ktorý nie je v súlade s cirkadiánnym rytmom, so zvýšeným výskytom chronických chorôb, dokonca aj s vyšším rizikom niektorých typov rakoviny.
Sanam Hafeez, neuropsychologička z New Yorku a riaditeľka organizácie Comprehend the Mind, vníma skorý štart do práce aj ako prekážku pre budovanie zdravých ranných návykov. Upozorňuje, že ľudia si potom častejšie odpustia ranné cvičenie alebo vynechajú raňajky. To môže znížiť energiu a zvýšiť hladinu stresu počas dňa, zatiaľ čo chýbajúce výživné jedlo znižuje schopnosť mozgu efektívne fungovať.
Unavený mozog a slabšia pamäť
Kvalitný spánok podľa Hafeezovej napomáha nielen fyzickej regenerácii, ale aj mentálnej čistote – počas noci totiž mozog filtruje nepotrebné informácie a pripravuje sa na nové úlohy. Ak sa tento proces naruší, človek môže zažiť pocit mentálneho preťaženia a pamäťové schopnosti sa oslabia.
Pelletier varuje, že pri skorom začiatku dňa sa zvyšuje riziko takzvanej spánkovej zotrvačnosti, teda stavu, keď mozog ešte nie je úplne prebudený a človek má problémy so sústredením. Tento stav môže pretrvať aj hodinu po zobudení a znižuje výkonnosť pri zložitejších úlohách.
Sústredenie a rozhodovanie
Podľa Meersovej má narušený cirkadiánny cyklus výrazný vplyv na schopnosť sústrediť sa a koordinovať pohyby. Dodáva, že v takom stave je človek menej presný, pomalšie reaguje a zvyšuje sa riziko chýb. Hafeez k tomu dodáva, že únava výrazne oslabuje pozornosť, spomaľuje myslenie a zvyšuje pravdepodobnosť prehliadnutia detailov. Pelletier radí, aby si ľudia nechávali náročnejšie či kreatívne úlohy na neskoršiu časť dňa, keď je mozog plne pripravený na vyšší výkon.
Napokon, snaha o skorý štart do práce sa nemusí vždy vyplatiť. Hafeez upozorňuje, že v ranných hodinách ešte mnohí ľudia nie sú mentálne ani fyzicky pripravení podávať optimálny výkon. Úlohy im potom trvajú dlhšie, robia viac chýb a výsledná produktivita je nižšia.
