Pobrežie v zátoke Nanga Bay sa mení na pohrebisko vzácnych, no nebezpečných živočíchov. Od októbra tam more vyplavilo viac ako tucet morských hadov, ktoré buď uhynuli, alebo bezvládne ležia na piesku.
Tento jav vyvoláva medzi odborníkmi poplach, pretože ide o vysoko jedovaté druhy, ktoré by sa za normálnych okolností súši vyhýbali. Zatiaľ čo verejnosť má strach, biológovia sa snažia rozlúštiť záhadu, čo presne tieto plazy zabíja. Píše o tom portál Independent.
Vody severnej Austrálie sú domovom pre viac ako dvadsať druhov morských hadov. Všetky sú zákonom chránené a dva z nich sa dokonca ocitli na zozname kriticky ohrozených živočíchov. Súčasný nárast prípadov uviaznutia na brehu však nie je bežný a naznačuje, že v morskom ekosystéme sa deje niečo vážne.
Ministerstvo pre zmenu klímy, energetiku, životné prostredie a vodu (DCCEEW) priznáva, že situácia je neprehľadná. „Počty morských hadov klesajú, no nie sme si istí prečo. Vieme však, že často končia ako vedľajší úlovok pri rybolove,“ uviedol úrad. Experti preto mobilizujú verejnosť a žiadajú ľudí, aby každé pozorovanie nahlásili, ideálne prostredníctvom špecializovanej skupiny na Facebooku.
Krehká chrbtica a smrteľný jed
Hoci pohľad na bezvládneho hada môže zvádzať k snahe o záchranu, odborníci dôrazne varujú: ruky preč. Tieto plazy patria k najjedovatejším tvorom na planéte. Manipulácia s nimi je hazardom nielen kvôli riziku uhryznutia, ale aj preto, že neodborný zásah im môže spôsobiť neznesiteľnú bolesť.
Výskumníčka Blanche d’Anastasi vysvetľuje, prečo je kontakt s nimi taký nebezpečný pre obe strany. „Morské hady sú vodné živočíchy a majú veľmi krehké tkanivá, kosti a kĺby, prispôsobené životu pod hladinou,“ napísala v príspevku na sociálnej sieti. Ich telo nie je stavané na váhu a gravitáciu na súši, takže akákoľvek snaha o zdvihnutie im môže zlomiť chrbticu.
Počasie ako tichý zabijak
Príčina týchto hromadných úhynov zostáva predmetom vyšetrovania, no hlavným podozrivým sú extrémne výkyvy počasia. Klimatické zmeny a búrky menia podmienky v oceáne rýchlejšie, než sa živočíchy dokážu prispôsobiť. „Vieme, že morské hady sa veľmi ťažko vyrovnávajú s veľkými výkyvmi počasia, často uviaznu v morských trávach, ktoré vyplaví po cyklónoch,“ povedala d’Anastasi pre ABC News.
História ukazuje, že tieto obavy sú opodstatnené. Keď v roku 2010 zasiahla oblasť Shark Bay ničivá vlna horúčav, populácia morských hadov utrpela devastačný úder. Podľa vedkyne vtedy došlo k poklesu ich počtov až o 76 percent. „Morské hady boli kedysi skutočne hojné, no po tej vlne horúčav ich počty brutálne klesli,“ dodala.
Nezatláčajte ich späť do vody
Najväčšou chybou, ktorú robia dobre mienení záchrancovia, je snaha vrátiť hada do mora. Ak sa morský had ocitne na pláži, nie je tam omylom. „Skutočné morské hady nemajú potrebu vychádzať na breh, takže keď nejaký uviazne, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o skryté ochorenie alebo zranenie,“ vysvetľuje d’Anastasi.
Hádzanie chorého zvieraťa späť do vĺn len predlžuje jeho agóniu a často vedie k tomu, že ho o pár hodín more vyplaví znova, ešte viac doráňaného. Namiesto hrdinských činov by mali ľudia zachovať odstup a situáciu zdokumentovať. „Držte sa v bezpečnej vzdialenosti od zvieraťa a nedotýkajte sa ho. Morské hady majú dlhé, pevné predné tesáky a sú schopné človeka otráviť,“ uzatvára expertka.
