Učebnice dejepisu nám roky tvrdili, že za najväčšou katastrofou stredoveku stáli blchy a potkany. Nové vedecké zistenia však ukazujú, že skutočný spúšťač Čiernej smrti nebehal po zemi, ale padal z oblohy.
Séria masívnych sopečných výbuchov zmenila klímu, vyvolala hladomor a spustila reťazovú reakciu, ktorá vyhubila polovicu Európy. Píše o tom aj webový portál Nautilus.
Keď sa povie Čierna smrť, väčšina z nás si predstaví morového doktora so zobákom a hromady mŕtvol na uliciach stredovekých miest. Epidémia, ktorá v polovici 14. storočia zdecimovala populáciu Európy, Ázie a Afriky, zmenila chod dejín, pochovala feudalizmus a vydláždila cestu renesancii. Vinník je známy – je to baktéria Yersinia pestis. No historici si dlho lámali hlavu nad tým, čo presne spustilo ten prvotný domino efekt, ktorý dovolil chorobe tak rýchlo a ničivo ovládnuť svet.
Odpoveď sa po stáročiach našla ukrytá v dreve. Dvojica vedcov, historik Martin Bauch a dendrochronológ Ulf Büntgen, sa pozrela na letokruhy starých stromov v španielskych Pyrenejach. To, čo našli, prepisuje naše chápanie začiatku pandémie.

Modré prstene, svedkovia katastrofy
Stromy si pamätajú všetko. Výskumníci v ich útrobách objavili nezvyčajné „modré prstene“ v rokoch 1345, 1346 a 1347. Tieto anomálie vznikajú, keď počas vegetačného obdobia udrú extrémne chlady a vlhko. V kombinácii s dobovými kronikami, ktoré opisujú temné zatmenia Mesiaca a nezvyčajne zamračenú oblohu, dospeli vedci k záveru: niekde na Zemi došlo k masívnym sopečným erupciám.
Sopečný popol a plyny vyvrhnuté do atmosféry vytvorili okolo planéty závoj, ktorý odrážal slnečné lúče a spôsobil prudké ochladenie. Martin Bauch z Leibnizovho inštitútu pre dejiny a kultúru východnej Európy vysvetľuje, že ich cieľom nebolo len skúmať počasie. „Chceli sme sa pozrieť na klimatické, environmentálne a ekonomické faktory spoločne, aby sme plne pochopili, čo spustilo nástup druhej morovej pandémie v Európe.“
Záchrana, ktorá priniesla skazu
Ochladenie malo pre stredomorské národy fatálne následky. Úroda hnila na poliach, obilie nedozrievalo a mestám hrozil hladomor. A práve tu nastáva tragický zvrat. Aby Benátky, Janov a Pisa zachránili svojich obyvateľov pred smrťou hladom, rozhodli sa pre zúfalý krok. Obchodníci znásobili dovoz obilia zo vzdialených oblastí okolo Azovského mora, od Mongolov.
Bola to logistická operácia, ktorá mala zachrániť životy, no paradoxne priniesla smrť. Lode naložené životodarným zrnom sa stali trójskym koňom. V podpalubí sa spolu s jedlom viezli nakazení hlodavce a blchy. Akonáhle lode zakotvili v európskych prístavoch, Yersinia pestis vystúpila na breh. Z potkanov preskočila na domáce zvieratá a nakoniec na ľudí v preplnených mestách.

Martin Bauch poukazuje na krutú iróniu osudu: „Tieto mocné talianske mestské štáty mali vybudované diaľkové obchodné cesty cez Stredozemné a Čierne more, čo im umožnilo aktivovať vysoko efektívny systém na zabránenie hladomoru.“ Snaha prežiť však nevyšla podľa plánu. „No v konečnom dôsledku to neúmyselne viedlo k oveľa väčšej katastrofe,“ dodáva historik.
Varovanie pre dnešný svet
Hoci sa môže zdať, že ide len o zaujímavosť zo stredoveku, autori štúdie v tom vidia mrazivú paralelu s dneškom. Globálne prepojený svet, klimatické zmeny a snaha o rýchly presun tovarov vytvárajú ideálne podmienky pre vznik nových pandémií.
Bauch a Büntgen vo svojej práci varujú, že hoci išlo o vzácnu zhodu náhod, riziko sa zvyšuje. „Hoci sa táto jedinečná časopriestorová zhoda mnohých vplyvov zdá byť zriedkavá, naše zistenia zdôrazňujú zvýšenú pravdepodobnosť, že zoonotické infekčné choroby sa náhle objavia a rýchlo premenia na pandémie v globalizovanom a teplejšom svete, pričom COVID-19 je len posledným varovným signálom.“

