Smrť bývalého ruského ministra dopravy Romana Starovojta vyvolala vlnu podozrení a otvára množstvo nepríjemných otázok. Jeho telo bolo objavené len pár hodín po tom, čo Kremeľ oficiálne oznámil jeho odvolanie z funkcie. No práve časová následnosť a okolnosti nálezu spochybňujú oficiálnu verziu o samovražde.
Ruské úrady tvrdia, že si Starovojt siahol na život sám. Malo sa to stať v jeho aute, ktoré bolo odstavené v meste Odincovo pri Moskve. Ako prostriedok na ukončenie života mal použiť brokovnicu. Táto verzia však naráža na množstvo nezrovnalostí, ktoré ju podkopávajú. Informuje portál tvnoviny.sk.
Prvé pochybnosti vyvoláva fakt, že telo politika nebolo nájdené v aute, ako by sa očakávalo, ale v kríkoch. Zbraň ležala neďaleko. Tento detail zverejnil populárny telegramový kanál Baza, odvolávajúc sa na svoje zdroje. Ešte závažnejší je však popis samotného tela. Nezávislé médium SOTA zistilo, že na mŕtvom tele boli viditeľné čerstvé známky fyzického násilia. Informátor, ktorý mal mať možnosť vidieť telo priamo v márnici, potvrdil, že išlo o stopy po bití.
K záhadným okolnostiam pribúda aj nejasný čas smrti. Patologická správa totiž naznačuje, že politik mohol byť mŕtvy už deň predtým, než bola jeho smrť zverejnená. Túto informáciu potvrdilo aj renomované médium Forbes Russia. To znamená, že v čase, keď ruské vedenie zverejnilo rozhodnutie o jeho odvolaní, bol Starovojt už pravdepodobne mŕtvy. Táto skutočnosť podstatne mení výklad udalostí a vyvoláva otázku, či odvolanie nebolo len snahou zamaskovať predchádzajúce udalosti.
Starovojt nebol v ruskej politike neznámou postavou
Do funkcie ministra dopravy nastúpil v máji 2024, keď nahradil Vitalija Savelieva. Ešte predtým však niekoľko rokov pôsobil ako gubernátor Kurskej oblasti, ktorá leží priamo na hranici s Ukrajinou. Práve s týmto regiónom súvisí jeden z najvážnejších škandálov, ktorý mohol mať pre politika fatálne dôsledky.
Počas Starovojtovho pôsobenia v Kurskej oblasti mali byť rozsiahle finančné prostriedky použité na výstavbu pohraničných opevnení. Vyšetrovanie však ukázalo, že časť financií bola spreneverená.
Nový gubernátor Alexej Smirnov, ktorý nastúpil po Starovojtovi, bol v apríli 2025 zatknutý a čelí obvineniam z manipulácie s verejnými prostriedkami. Práve jeho výpovede mali podľa ruského denníka Kommersant priamo zaťažovať aj samotného Starovojta.
Ruské médiá informovali, že projekt opevnenia hraníc bol extrémne predražený a jeho realizácia sa vliekla celé tri roky. Z celkových 15 miliárd rubľov (približne 127 miliónov eur) sa podľa prokuratúry stratilo minimálne 3,2 miliardy rubľov, teda vyše 27 miliónov eur. Táto kauza mohla byť pre niekoho dostatočným dôvodom, aby Starovojta umlčal ešte predtým, ako by mohol poskytnúť nežiaduce informácie vyšetrovateľom.
Pochybenia sa však netýkali len minulosti. V čase jeho odvolania sa ruské ministerstvo dopravy nachádzalo v hlbokej kríze. Letecký sektor zápasil s vážnymi technickými problémami, ktoré vznikli v dôsledku nedostatku náhradných dielov. Železničná doprava, najväčší zamestnávateľ v krajine, čelila rastúcim finančným tlakom a vysokým úrokom, čo súviselo s ekonomickými dôsledkami vojny na Ukrajine.
Hoci sa Starovojt formálne v žiadnom vyšetrovaní neocitol ako obvinený, v pozadí sa začali množiť náznaky, že jeho pozícia bola dlhodobo ohrozená. Agentúra Reuters priniesla informácie, že jeho zotrvanie vo funkcii bolo predmetom diskusií už niekoľko mesiacov. Zdroje z prostredia ministerstva poukazovali na jeho potenciálne prepojenie s finančnými machináciami pri výstavbe pohraničných bariér.
Po jeho náhlej smrti vedenie rezortu prevzal jeho doterajší námestník Andrej Nikitin. Ten má skúsenosti z čela Novgorodskej oblasti a v minulosti sa už osvedčil ako krízový manažér.
Celý prípad okolo úmrtia bývalého ministra tak silne pripomína sériu záhadných úmrtí ruských podnikateľov, oligarchov a politikov, ktoré sa v posledných rokoch spájajú s nejasnými príčinami smrti. Mnohé z nich sa formálne uzavreli ako samovraždy, no verejnosť i experti ich stále vnímajú ako varovné príklady toho, ako nebezpečné môže byť v Rusku padnúť do nemilosti systému.
V prípade Romana Starovojta tak zostáva veľa nevypovedaného – od nejasného času smrti, cez fyzické zranenia až po mlčanie oficiálnych miest k najvážnejším podozreniam. Či sa pravda niekedy dostane na povrch, je vo svetle predchádzajúcich skúseností otázne.
