Vedci odhaľujú tajomstvá posledných okamihov života. Čo sa skutočne deje v mozgu, keď ľudia hlásia stretnutie s božským? Predstavte si, že ležíte na nemocničnom lôžku, vaše srdce sa zastavuje a náhle sa ocitáte nad vlastným telom.
Pre 15 percent pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti nie je toto len predstava – je to realita, ktorú prežili a nikdy nezabudli. Píše portál BBC Science Focus.
Elektrická búrka v umierajúcom mozgu
Prelomový výskum z Michiganskej univerzity z roku 2024 prepisuje naše chápanie smrti. Dr. Jimo Borjigin a jeho tím zaznamenávali mozgovú aktivitu štyroch umierajúcich pacientov pomocou EEG elektród. Výsledok ich šokoval.
Dvaja pacienti vykazovali dramatický nárast aktivity v gamma vlnách – frekvenciách spojených s najvyššími formami vedomia. „Táto štúdia silne naznačuje, že umierajúci ľudský mozog môže byť aktivovaný,“ napísali výskumníci.
Aktivita sa sústredila v temporálno-parietálnej oblasti, kde mozog spracováva vedomé vnímanie, a zvýšila sa konektivita s prefrontálnou kôrou – centrom rozhodovania. Akoby sa mozog v posledných chvíľach „rozsvietil“ s nečakanou intenzitou.
Chemická explózia v posledných okamihoch
Výskumy na zvieratách odhaľujú ešte dramatickejšie scenáre. Borjiginov tím študoval potkany v stave asfyxie a zistil, že hladina serotonínu – chemikálie šťastia – sa zvýšila na 20-násobok normálnych hodnôt len za dve minúty.
Súčasne sa uvoľnili aj dopamín, norepinefrín a ďalšie kľúčové neurotransmitery. „Jednou možnou hypotézou je, že niektoré endogénne molekuly napodobňujúce mechanizmy DMT alebo ketamínu by mohli byť uvoľnené v situáciách ohrozujúcich život,“ vysvetľuje Dr. Charlotte Martial z belgickej Univerzity v Liège.
Hlasy z hranice smrti
Leanda Pringle z Connecticutu nikdy nezabudne na svoj zážitok spred 15 rokov. Dvojitá infekcia obličiek ju priviedla na pokraj smrti. „Nemám poňatia, ako dlho som sa vznášala v tej priepasti, kým som nezačala cítiť prítomnosť. Ako sa približovala, začala som cítiť obrovskú blaženosť. Bolo to nad všetko, čo som v živote predtým cítila,“ opisuje. „Nie je pochýb v mojej mysli, že som išla na ‚druhú stranu‘ a spojila sa s Stvoriteľom všetkého. Vrátila som sa so zlomkom tej nepodmienenej lásky, ktorá ma nikdy neopustila.“
Tommy a transformácia veterána
Tommy McDowell, armádny veterán z Texasu, prežil sedem dní na ventilátore po sepsii. „Bola to transformačná prítomnosť pokoja, útěchy, lásky a domova. Už som nebol zmätený. Už som nebol sám,“ opisuje svoje NDE , ktoré vníma ako stretnutie s Bohom.
(Poznámka redakcie: NDE je skratka pre Near-Death Experience, teda zážitok blízkej smrti. Ide o stav, ktorý ľudia zažívajú počas klinickej smrti alebo v situáciách, kde sú vážne ohrození na živote – napríklad počas zástavy srdca, nehody, operácie alebo ťažkého ochorenia.)
Zatiaľ čo neurobiológovia hľadajú vysvetlenia v chemických procesoch, kritici poukazujú na aspekty NDE, ktoré veda nedokáže vysvetliť.
Prof. Janice Holden z Univerzity Severného Texasu kladie provokačnú otázku: „Ako by mohol krátky skok gamma vlny v mozgu vysvetliť presné hlásenie amputácie nohy v operačnej sále vedľa?“ Odkazuje na dokumentovaný prípad, kde pacient počas NDE presne opísal chirurgický zákrok v susednej miestnosti.
„Malé, krátke, obmedzené mozgové emisie nemôžu vysvetliť zložité poznanie zapojené do NDE,“ trvá si Holden na svojom.
Psychedelická cesta k pochopeniu
Výskumníci objavili fascinujúce paralely medzi NDE a účinkami psychedelických látok. Dr. Martial viedla štúdiu, kde dobrovoľníci po užití DMT opisovali zážitky takmer identické s NDE. „Odpovede dobrovoľníkov boli podobné tým, ktoré dala porovnávacia skupina, ktorá skutočne prežila NDE.“
Najpozoruhodnejším aspektom NDE sú ich trvalé účinky. Prof. Holden kategorizuje následky do štyroch oblastí: psychologické zmeny (strata strachu zo smrti, menší materializmus), duchovné zmeny (zvýšený záujem o spiritualitu), fyzické zmeny (zmeny metabolizmu, citlivosti) a sociálne zmeny (vyšší výskyt rozvodov, zmeny priateľstiev).
Lilia Samoilo a Dr. Diane Corcoran upozornili na „medicínsku medzeru v starostlivosti“ pre pacientov s NDE. Ich správy sú často ignorované alebo vedú k psychiatrickému vyšetreniu. „Kedykoľvek pacientom nie je ponúknuté vzdelávanie o NDE, ich otázky zostávajú nezodpovedané a zostávajú v emocionálnom limbe.“
Budúcnosť výskumu
Dr. Martial priznáva: „Hypotéza nelokálneho vedomia zostáva možnosťou. Jednu, ktorú v súčasnosti testujeme v jednej z našich prebiehajúcich nemocničných štúdií.“
Zatiaľ čo neurobiológovia odhaľujú mechanizmy mozgu, základné otázky zostávajú: Ako vysvetliť verifikované vnemy? Prečo sú tieto zážitky také transformačné? A naozaj sa vedomie môže oddeliť od fyzického tela?
Leanda Pringle to zhrnula: „Po tom zážitku NDE sa môj život už nikdy nebude rovnakať. Skutočne verím, že som si niečo z tej ríše priniesla späť so sebou.“
Či už sú NDE neurologickými stavmi alebo pohľadmi do záhrobia, jedno je isté: transformujú životy a nútia nás prehodnotiť naše predstavy o vedomí, smrti a existencii samej duše. Výskum pokračuje, otázky zostávajú otvorené a hranica medzi vedou a transcendenciou sa stále rozmazáva.
