Spočiatku to vyzeralo ako bežná zdravotná ťažkosť – bolesť hlavy, horúčka, vracanie. No 9. augusta 1962 bol do nemocnice v Ústí nad Labem prijatý 12-ročný chlapec, ktorému sa rýchlo zhoršoval stav. V ten istý deň svoj boj o život prehral. Príčina? Zápal mozgu a mozgových blán spôsobený hnisavou infekciou. Lekári prípad uzavreli ako ojedinelý tragický incident.
O niekoľko týždňov však zomrela na rovnaké ochorenie 15-ročná dievčina a o niečo neskôr aj 16-ročný chlapec. Tieto úmrtia vyzerali ako náhodné, a preto im odborníci spočiatku nevenovali zvýšenú pozornosť. Až neskôr sa ukázalo, že nejde o náhodu, píše časopis Vesmír.
Nevysvetliteľné úmrtia
V lete 1963 zomrelo ďalších šesť mladých ľudí vo veku od 8 do 25 rokov. Obete pochádzali z rôznych častí severných a stredných Čiech, no spájalo ich jedno: všetci sa pred prepuknutím ochorenia kúpali v krytom bazéne Kúpeľov Dr. Vrbenského v Ústí nad Labem. Medzi obeťami bola dokonca aj inštruktorka plávania.
Hoci sa hygienici a mikrobiológovia snažili nájsť pôvodcu nákazy, žiadne známe baktérie či vírusy sa v pitvách ani vo vode bazéna neobjavili. Chýbal aj akýkoľvek preživší, ktorého by mohli odborníci vyšetriť. Boli v koncoch.
Epidemiológ Karel Novák si po rokoch spomínal, že odborníci napriek dôkladnému vyšetrovaniu dokázali len to, že nákaza sa obmedzovala výlučne na priestor kúpeľov, čo bolo zvláštne, keďže tie patrili medzi najčistejšie a najlepšie udržiavané v republike.
Ticho pred búrkou
V nasledujúcom roku 1964, sa žiadne nové prípady neobjavili, čo vyvolalo nádej, že epidémia pominula. No už na jeseň sa situácia dramaticky zmenila – počas jedného týždňa zomrelo päť mladých ľudí, najmladšia obeť mala len desať rokov.
Hoci sa v kúpeľoch medzičasom prestalo používať riečna labská voda a prešlo sa na pitnú vodu z vodovodu, ani toto opatrenie nezabránilo ďalším úmrtiam. A v roku 1965 si rovnaké ochorenie vyžiadalo ďalšie dve mladé obete. Príčinu, ktorú verejnosť začala nazývať „požierač mozgov“, sa stále nepodarilo objasniť.
Nádej z Prahy
Až v roku 1967 sa do prípadu zapojil mladý parazitológ Lubor Červa, ktorý pracoval vo Vojenskom ústave hygieny, epidemiológie a mikrobiológie. Dovtedy lekári uzavreli vyšetrovanie so záverom, že za úmrtia môže baktéria Mima polymorpha a fyzická záťaž pri plaveckom výcviku. Červa však tento záver spochybnil.
Epidemiológ Novák si spomínal, že oficiálne závery nedávali zmysel – obete neboli profesionálni športovci, ale aj malé deti a rekreační plavci. Navyše baktériu, ktorú vyšetrovatelia označili za pôvodcu, objavili aj vo vodovodnej vode, takže zrejme išlo o kontamináciu a nie o skutočného vinníka. Keď Červa telefonoval Novákovi, navrhol, že by za úmrtiami mohla byť mikroskopická meňavka – Naegleria fowleri, o ktorej práve čítal v odborných článkoch.
Tvrdil, že améby si mohli vedci pri mikroskopickom skúmaní pomýliť s bielymi krvinkami, ktoré sa prirodzene v tkanivách objavujú. Tento postreh bol natoľko presvedčivý, že Novák súhlasil s ďalším výskumom. Následné testy skutočne potvrdili prítomnosť améb u všetkých obetí.
Podrobná analýza vody a priestorov kúpeľov napokon odhalila, kde sa patogénne meňavky ukrývali. V prednej časti bazéna bola v 50. rokoch postavená Moniérova stena, ktorá skrátila dĺžku bazéna na súťažných 25 metrov. Bola obložená kachličkami, no izolácia sa časom narušila. Do vzniknutých dutín prenikala voda, v ktorej sa usadili améby. Keď po pretekoch klesla hladina bazéna, tieto mikroskopické organizmy sa cez trhliny dostávali späť do vody, kde sa mohli dostať cez nosné dutiny do mozgu plavcov a spôsobiť smrteľnú infekciu.
Bazén po tomto zistení prešiel rekonštrukciou a následne zostal prístupný verejnosti. Odvtedy sa v Česku už nevyskytla žiadna podobná epidémia primárnej amébovej meningoencefalitídy. Téma by pravdepodobne upadla do zabudnutia, keby sa nedávno na Slovensku neobjavil tragický prípad 11-ročného chlapca, ktorý podľahol tejto takzvanej „požieračke mozgu“. Napriek tomu, že dodnes neexistuje žiadny jednoznačný a overený liek, českí vedci dosiahli v roku 2023 významný vedecký prelom, ktorý by mohol viesť k vývoju účinnej terapie, uvádza irozhlas,cz.
Výskumníkom z centra BIOCEV sa podarilo vyliečiť časť myší infikovaných týmto nebezpečným parazitom. „Podarilo sa nám dosiahnuť 28-percentnú úspešnosť liečby. Možno to neznie ako veľké číslo, ale veľmi nás povzbudilo, že táto terapia dokázala výrazne predĺžiť život infikovaných myší. Plánujeme pokračovať v spolupráci s chemikmi, aby sme liečivo zdokonalili a priblížili sa k úplnému vyliečeniu,“ uviedol s nádejou vedec Martin Zoltner.
