Európu začína znepokojovať nový škodca, ktorý by mohol v blízkej budúcnosti ohroziť poľnohospodársku produkciu v rozsahu, aký si dnes mnohí nevedia ani predstaviť. Nenápadný, no mimoriadne nebezpečný hmyz – chrústovec japonský – bol nedávno objavený na území Francúzska. Vzhľadom na jeho invazívne správanie a ničivý potenciál vyvoláva obavy aj v ostatných európskych krajinách. Slovensko zatiaľ jeho výskyt neeviduje, avšak podľa niektorých odborníkov je len otázkou času, kedy sa dostane aj k nám.
Ovocinár Jakub Mankovecký zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre potvrdil, že chrústovec japonský (Popillia japonica) už spôsobuje škody v niektorých južných častiach Európy. Objavil sa najskôr v Taliansku, neskôr sa rozšíril do Švajčiarska a najnovšie bol potvrdený aj vo Francúzsku a Nemecku. Táto postupná expanzia smerom na sever a východ naznačuje, že výskyt tohto invázneho hmyzu na Slovensku je reálnym rizikom. Informuje portál tvnoviny.sk.
Začiatkom júla, konkrétne 1. a 2. júla, sa podarilo zachytiť prvé dva kusy chrústovca japonského pomocou špeciálnych pascí v mestách Mulhouse a Saint-Hippolyte. Obe lokality sa nachádzajú vo východnej časti Francúzska, neďaleko hraníc s Nemeckom a Švajčiarskom. Podľa vyjadrenia regionálnych úradov oblasti Grand-Est sa predpokladá, že sa invázny druh dostal na francúzske územie prostredníctvom kamiónovej alebo železničnej dopravy, prípadne osobným vozidlom. Píše portál iMeteo.sk.
Naši pestovatelia zatiaľ s týmto druhom nemajú osobné skúsenosti a v slovenských sadoch doposiaľ nebol zaznamenaný. Napriek tomu odborníci varujú, že pokoj môže byť len dočasný. Podľa ovocinára Petra Drobňáka je len otázkou času, kedy sa chrústovec japonský objaví aj na našom území. Drobňák však zároveň ubezpečuje, že vďaka monitorovacím lapačom by bol jeho výskyt zachytený veľmi rýchlo a bolo by možné včas reagovať.
Tento druh hmyzu je mimoriadne nebezpečný, pretože sa živí viac než štyristo druhmi rastlín, medzi ktorými nechýba vinič, ovocné stromy či okrasné kvety. Ak by napadol iba buriny, mohlo by to byť dokonca prínosné, no v prípade, že zasiahne úrodu ako jablká, čerešne alebo slivky, vznikne veľký problém. Práve tieto druhy patria medzi základ poľnohospodárskej produkcie na Slovensku a ich poškodenie by spôsobilo výrazné ekonomické straty.
Chrústovec japonský bol ešte v roku 2019 zaradený Európskou úniou medzi dvadsiatku najnebezpečnejších inváznych škodcov, ktorých by sa mali členské krajiny aktívne zbavovať. Dôvodom je obava, že jeho rozšírenie by mohlo viesť k ekonomickým stratám v rozsahu miliárd eur. Tento chrobák totiž ohrozuje viac než 400 druhov rastlín, čo potvrdila aj francúzska agentúra ANSES, zodpovedná za potravinovú bezpečnosť a ochranu životného aj pracovného prostredia. Tá už od roku 2022 upozorňovala na riziko, že by sa tento invázny hmyz mohol objaviť aj na území Francúzska, dodáva iMeteo.sk.
Okrem chrústovca japonského trápia poľnohospodárov aj ďalšie invázne druhy hmyzu, ktoré sa v posledných rokoch objavujú čoraz častejšie. Drobňák upozorňuje na to, že poľnohospodári u nás musia čeliť škodcom, o ktorých verejnosť ani netuší. Príkladom je drozofila suzuki pochádzajúca z juhovýchodnej Ázie, ale aj rôzne druhy bzdochy či voskovka metcalfa, ktorá sa v minulosti masívne rozšírila v sadoch. V našich podmienkach sa objavujú aj čínske druhy vošiek, ktoré dokážu rovnako významne poškodiť úrodu.
V boji proti týmto škodcom zohráva významnú úlohu Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Ten vie pestovateľom poskytnúť výnimky na používanie špeciálnych postrekov a poradenstvo v oblasti ochrany rastlín. Podľa Drobňáka zohráva dôležitú úlohu aj spolupráca s odborníkmi zo zahraničia.
Slovenskí ovocinári sa často obracajú na renomovaného českého entomológa doktora Pultára, ktorý je schopný v priebehu niekoľkých hodín identifikovať škodcu, určiť prah jeho škodlivosti a navrhnúť účinný spôsob ochrany – či už biologickou, alebo chemickou cestou.
Z uvedeného vyplýva, že invázne druhy hmyzu predstavujú pre európske aj slovenské poľnohospodárstvo narastajúcu hrozbu. Prevencia, vzdelávanie a spolupráca s odborníkmi budú v nasledujúcich rokoch kľúčové pre udržanie zdravej a kvalitnej úrody.
