Únava, bolesť hrdla, zvýšená teplota či nepríjemné zahlienenie. Príznaky, ktoré si mnohí spájajú s bežným prechladnutím, môžu v skutočnosti signalizovať nákazu vírusom, ktorý sa v posledných týždňoch začína rýchlo šíriť populáciou.
Ak ste sa v posledných dňoch cítili vyčerpaní, mali ste nejasné bolesti hrdla alebo ste bojovali s horúčkou, nie ste v tom sami. Podľa odborníkov ide o ďalšiu vírusovú nákazu, ktorá sa pridáva k už prebiehajúcej vlne chrípky a postupne zvyšuje tlak na zdravotnícke systémy. Informuje o tom portál topky.sk.
Vírus, ktorý odborníci nepodceňujú
Lekári upozorňujú, že za aktuálnymi zdravotnými problémami stojí adenovírus – pomerne bežný, no často prehliadaný pôvodca infekcií. Hoci sa vyskytuje počas celého roka, najväčší nárast prípadov zaznamenáva práve v zimných mesiacoch. Podľa Erica Sachinwallu, medicínskeho riaditeľa pre prevenciu a kontrolu infekcií v sieti Jefferson Health, sa správa podobne ako chrípka či COVID-19, no zásadný rozdiel spočíva v tom, že proti nemu neexistuje špecifická liečba.
Šíri sa rýchlo a prežíva dlhšie
Adenovírus je nebezpečný najmä svojou schopnosťou šíriť sa mimoriadne ľahko. Dokáže prežívať v prostredí dlhšie než mnohé iné vírusy a bežné mydlá či dezinfekčné prostriedky ho nemusia vždy spoľahlivo zničiť. Práve preto sa často vyskytuje v kolektívoch s vysokou koncentráciou ľudí – v školách, internátoch, kasárňach či zdravotníckych zariadeniach.
Príznaky môžu pripomínať chrípku
Medzi najčastejšie prejavy nákazy patrí nádcha, bolesť hrdla, výrazná únava, vysoká horúčka a dýchavičnosť. V závislosti od konkrétneho kmeňa sa môžu objaviť aj zápaly spojiviek, tráviace ťažkosti, hnačky alebo bolesti brucha. Väčšina pacientov prekoná ochorenie v miernej forme, no rizikové skupiny by mali byť obozretnejšie.
Kto by mal zbystriť pozornosť?
Deti, seniori a ľudia s oslabenou imunitou patria medzi skupiny, u ktorých môže mať ochorenie komplikovanejší priebeh. Odborníci odporúčajú, aby v prípade zhoršovania zdravotného stavu najskôr telefonicky kontaktovali lekára alebo zdravotnícke zariadenie. Tým sa znižuje riziko ďalšieho šírenia vírusu.
Liečba spočíva najmä v oddychu
Vo väčšine prípadov by sa mal zdravotný stav začať zlepšovať do dvoch dní. Ak však príznaky pretrvávajú dlhšie než tri dni alebo sa zhoršujú, môže ísť o komplikovanejší priebeh. Základom liečby je pokojový režim, dostatok tekutín a sledovanie telesnej teploty. Ak horúčka dosiahne hodnoty okolo 40 °C, je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.
Kombinácia vírusov zaťažuje zdravotníctvo
Lekári zároveň upozorňujú, že nízka zaočkovanosť proti chrípke môže v kombinácii s adenovírusom viesť k preťaženiu zdravotníckych zariadení. Súbežné šírenie viacerých respiračných ochorení zvyšuje počet komplikovaných prípadov a predlžuje dobu liečby.
Dlhodobé účinky COVID-19 na mozog
Výskum realizovali vedci z Griffithovej univerzity v Austrálii, ktorí porovnávali mozgy ľudí, ktorí prekonali COVID-19, s tými, ktorí vírus nikdy nemali, informuje portál Polsatnews.pl.
„Na vyšetrenie oblastí sivej a bielej hmoty mozgu, ktoré sú kľúčové pre pamäť, kognitívne funkcie a celkové zdravie mozgu, sme použili multimodálne techniky magnetickej rezonancie. Zistili sme jasné rozdiely medzi skupinami účastníkov,“ uviedol autor štúdie Kiran Thapaliya.
Unikátne zistenia aj u uzdravených
Výskum odhalil významné zmeny v mozgu nielen u pacientov s dlhotrvajúcim chronickým COVID-19, ale aj u tých, ktorí sa považovali za úplne zdravých:
- zmeny v neurotransmiteroch
- odlišná intenzita mozgových signálov
- modifikácie štruktúry mozgového tkaniva
„Unikátny prístup, využívajúci zobrazovanie magnetickou rezonanciou, identifikoval tieto významné zmeny,“ dodal Thapaliya.
Dopady na každodenný život
Tieto objavy môžu vysvetliť, prečo mnohí ľudia po prekonaní COVID-19 zápasia s poruchami pamäti, koncentrácie alebo celkovou kognitívnou výkonnosťou. Vedci veria, že štúdia prispeje k lepšiemu pochopeniu a liečbe týchto následkov.
