Novela zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby nie je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takýto verdikt vyniesol o zákone Ústavný súd SR. Novelu v máji tohto roka napadla na ÚS skupina opozičných poslancov Národnej rady aj verejný ochranca práv.
Pôvodný návrh novely zákona predložila do parlamentu skupina poslancov za SNS ešte v roku 2024. S jej pôvodným znením mal problém koaličný Hlas-SD, ktorému prekážalo ustanovenie o označovaní „organizácií so zahraničnou podporou“ a definícia lobingu. Ak chcela SNS získať podporu koaličného partnera, musela zákon počas legislatívneho procesu zmeniť.
Zo zákona nakoniec vypadlo označenie zahraničný agent aj označenie lobing. Opoziční poslanci napriek tomu upozorňovali, že v zákone stále zostalo veľa zlých vecí – pribudla napríklad administratívna záťaž pre mimovládky či zásah do súkromia darcov. Zákon totiž uložil mimovládkam povinnosť vypracúvať zverejňovať výkaz darov nad 5000 eur aj s údajmi o darcoch.
„Podľa nášho presvedčenia absentuje legitímny cieľ sledovaný zákonodarcom pri obmedzení slobody združovania v podobe uloženia povinnosti mimovládnym organizáciám vypracovávať výkaz s prehľadom darov a hlavne uvedením identifikačných údajov darcov,“ argumentovala počas schvaľovania zákona predsedníčka Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny Lucia Plaváková (PS).
Opozícia namietala aj porušenie európskeho práva
K výhradám opozície pridal svoje aj verejný ochranca práv Róbert obrovodský. Niektoré časti zákona podľa neho porušujú princíp slobody, sťažujú participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote a zavádzajú neprimerané štátne zásahy umožňujúce „špicľovanie“ mimovládnych organizácií.
Opozícia upozorňovala aj na rozpor s právom Európskej únie, konkrétne s voľným pohybom kapitálu.
„Koalícia zavádza, keď tvrdí, že ide o európsky zákon. Žiadny členský štát taký zákon nemá a Maďarsko ho dokonca muselo po rozhodnutí Súdneho dvora z roku 2020 zrušiť. My sme sa teraz vybrali proti tomuto rozhodnutiu a hrozí nám preto konanie pre porušenie práva EÚ zo strany Komisie, ktorá pred tým koalíciu aj varovala,” argumentovala v parlamente poslankyňa Beáta Jurík (PS).
Koaliční politici kritiku opozície odmietli. Podľa nich bolo cieľom zákona len sprehľadnenie kontrolných mechanizmov a zlepšenie transparentnosti, aby vedeli, ako sú financované mimovládne organizácie a kto im dáva peniaze.
„Nejde o stigmatizáciu. Nejde o represiu. Pravidlá musia byť známe, jasné a platné pre všetkých. Nie je prijateľné, aby subjekty s nejasným financovaním a politickou motiváciou, pôsobili v prostredí, kde nie sú stanovené dostatočné pravidlá transparentnosti, kontroly a zodpovednosti,“ povedala o prijatom zákone splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová.
Na ťahu bude NR SR
Ústavný súd sa vo svojom rozhodnutí v podstate stotožnil s výhradami opozičných poslancov aj verejného ochrancu práv. Novela podľa neho odporuje článkom ústavy, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, ako aj politických práv.
ÚS tiež rozhodol, že v rozpore s ústavou je aj ustanovenie zákona týkajúce sa sprístupňovania informácií. Rozhodnutie Ústavného súdu SR teraz musí vyjsť v Zbierke zákonov. Dňom vyhlásenia zrušené ustanovenia prestanú platiť a parlament je povinný uviesť zákon do súladu s Ústavou.
V praxi to znamená, že buď prijme novelu zákona, problematické časti úplne vypustí, alebo zákon nanovo prepracuje.
