Slovenskí zamestnávatelia otvorene kritizujú súčasné smerovanie vládnej politiky v oblasti verejných financií. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) tvrdí, že vláda by mala konsolidovať štátny rozpočet predovšetkým znižovaním výdavkov, nie zavádzaním nových daní. Tento krok považujú za kľúčový, ak chce Slovensko udržať dôveru investorov a zvládať výzvy, ktoré prinesie budúcnosť.
Ako uviedla sita.sk, prezident AZZZ Rastislav Machunka upozorňuje, že bez ráznych a zodpovedných rozhodnutí sa môže rozpočtová nerovnováha ešte zhoršiť. Dôsledkom by mohla byť neschopnosť financovať základné verejné služby, čo by zasiahlo najmä bežných ľudí a podnikateľský sektor.
Prehodnotenie sociálnych benefitov
Jedným z najvýraznejších návrhov, ktoré zamestnávatelia predostreli, je zrušenie niektorých benefitov financovaných štátom. V ich hľadáčiku sa ocitli najmä 13. dôchodky a bezplatné cestovanie vlakmi, ktoré sú vnímané ako nesystémové a plošné opatrenia bez dostatočného efektu.
Z pohľadu AZZZ tieto výdavky iba zvyšujú deficit bez toho, aby sa preukázali ako efektívne nástroje podpory. Podľa ich názoru by mal štát namiesto všeobecných výhod pre všetkých zavádzať cielenú pomoc len tým, ktorí ju naozaj potrebujú. Týmto spôsobom by sa mohli znížiť výdavky bez negatívneho sociálneho dopadu.
Zmeny v podpore nezamestnaných
Zamestnávatelia sa nezastavili len pri rušení výhod. V oblasti sociálneho systému navrhujú reformy, ktoré by mali motivovať ľudí k rýchlejšiemu návratu do práce. Konkrétne ide o návrh postupného znižovania dávky v nezamestnanosti po treťom mesiaci evidencie.
Takéto opatrenie by podľa AZZZ mohlo prispieť k zníženiu dlhodobej nezamestnanosti a zároveň by odľahčilo štátny rozpočet. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa štátne dávky stali náhradou za pracovnú činnosť.
Energetika bez plošného dotovania
Ďalším bodom na zozname návrhov je prehodnotenie energetickej politiky. Zamestnávatelia odporúčajú prejsť z plošného dotovania energií na adresnú pomoc. Ako príklad dávajú český model, ktorý podľa nich dokazuje, že cielená pomoc môže byť efektívna, ekonomicky výhodná a zároveň sociálne únosná.
V praxi to znamená, že podpora by smerovala len k domácnostiam v núdzi, namiesto toho, aby rovnakú zľavu dostávali všetci bez rozdielu. Tento systém by podľa AZZZ znížil náklady štátu a zároveň zabezpečil, že pomoc sa dostane tam, kde je najviac potrebná.
Reforma štátnej správy
Asociácia zamestnávateľov taktiež zdôrazňuje potrebu výrazného zoštíhlenia štátnej správy. Kritizujú najmä zbytočné inštitúty a príspevkové organizácie, ktoré podľa nich zdvojujú prácu, zaberajú verejné prostriedky a zvyšujú režijné náklady.
Navrhujú preto ich zrušenie alebo integráciu priamo pod príslušné ministerstvá. Takýto krok by mohol ušetriť milióny eur ročne. Rovnako požadujú zrušenie alebo výraznú redukciu Vyšších územných celkov (VÚC), ktoré považujú za neefektívnu súčasť verejnej správy.
Menej sviatkov, viac práce
Na zozname návrhov sa ocitlo aj zrušenie jedného zo štátnych sviatkov. Tento nápad má podľa zamestnávateľov pomôcť zvýšiť produktivitu a ušetriť náklady spojené s neproduktívnymi dňami. Hoci ide o kontroverzný krok, AZZZ tvrdí, že v čase ekonomických výziev by mal každý prispieť svojím dielom – vrátane obyvateľov.
Zamestnávatelia zároveň pripomínajú, že zmena štátneho aparátu by mala byť súčasťou širšej štrukturálnej reformy. Len tak je podľa nich možné zabezpečiť efektívne a udržateľné fungovanie verejných financií bez zvyšovania daňového zaťaženia.
Plošné opatrenia na ústupe
Základným pilierom návrhov AZZZ je myšlienka adresnosti. Či už ide o zľavy na dopravu, energetickú pomoc alebo sociálne dávky, zamestnávatelia veria, že len cielene nasmerovaná pomoc má skutočný význam. Plošné opatrenia sú podľa nich neefektívne, drahé a zbytočne zaťažujú štátny rozpočet.
Z ich pohľadu je dôležité zamerať sa na tých, ktorí sú v reálnej núdzi. Takto by štát mohol pomáhať efektívnejšie a zároveň si ponechať manévrovací priestor pre nepredvídateľné situácie.
