Nový výskum britských vedcov odhaľuje riziká, ktoré pre život na Zemi predstavujú udalosti mimo našej slnečnej sústavy. Dve masové vyhynutia mohli byť spôsobené výbuchom supernovy.
Skrytá sila za katastrofami
Keď sa povie obrovská katastrofa spojená s vyhynutím druhov, mnohí z nás si najprv spomenú na meteorit, ktorý mal zabiť dinosaury. Podľa vedcov z Keele University vo Veľkej Británii však ničivé udalosti vedúce k zničeniu života na Zemi môžu mať pôvod ďaleko za našou slnečnou sústavou.
Supernovy a ich dopad na život na Zemi
Štúdia, ktorú uverejnila Kráľovská astronomická spoločnosť, totiž naznačuje, že hviezdne explózie v našej galaxii mohli byť príčinou najmenej dvoch masívnych vyhynutí druhov, ku ktorým došlo pred 372 a 445 miliónmi rokov.
Vedci pri svojom výskume vychádzali zo sčítania masívnych hviezd vo vzdialenosti približne 3 260 svetelných rokov od Zeme a analýzy ich vlastností. To im umožnilo vypočítať frekvenciu supernov, teda hviezdnych výbuchov, v relatívnej blízkosti nášho Slnka, od nás vzdialené asi 65 svetelných rokov. To sa zhodovalo s príčinou hromadných vymieraní, o ktorých vieme, že ich nespôsobil napríklad meteorit.
Predpokladá sa, že hviezdne explózie zbavili Zem ozónu, vyvolali kyslé dažde a vystavili život ničivému ultrafialovému žiareniu. Ordovické masové vymieranie zlikvidovalo približne 60 % vtedajšieho života. Neskoršia udalosť v neskorom devóne zabila dokonca 70 % všetkých druhov.
Podľa vedcov sú však pre vznik života dôležité aj supernovy. „Supernovy prinášajú ťažké chemické prvky do medzihviezdneho priestoru, kde sa z nich potom môžu formovať nové hviezdy a planéty,“ povedala pre Phys.org Alexis Quintanová, hlavná autorka štúdie.
