Spojené štáty si upevňujú postavenie globálneho lídra, kým Európa sa borí s poklesom svojho ekonomického vplyvu. Podiel USA na svetovom hospodárstve dosiahol vlani 26 %, zatiaľ čo EÚ sa prepadla pod 18 %.
Dve ekonomiky, ktoré boli pred dvadsiatimi rokmi na porovnateľnej úrovni, sa dnes nachádzajú na opačných póloch rastu.
Energetická brzda rastu
Podľa Jiřího Tylečka podľa iDnes, hlavného analytika XTB, má kľúčovú úlohu v tomto vývoji cenová dostupnosť energie: „Cena energií totiž formuje celú ekonomiku.“ Výrazný rozdiel v cenách medzi EÚ a USA sa prejavil už v roku 2023 – európske firmy za elektrinu platili v priemere o 158 % viac, za plyn až o 345 % viac. Vysoké ceny nezasahujú len podniky, ale aj domácnosti, ktoré patria medzi najviac zaťažené na svete, čo spôsobuje rast inflácie a zhoršenie životnej úrovne.
Rozhodnutia s vysokou cenou
Jedným z dôvodov drahých energií je zámer EÚ dekarbonizovať priemysel prostredníctvom emisných povoleniek. Tyleček pripúšťa, že ako ekonóm nevie hodnotiť ekologický dopad, no dodáva: „Finančne to ale dobrý krok jednoznačne nebol.“ Naopak, USA si cestu k lacnejším energiám otvorili vďaka rozsiahlej ťažbe bridlicového plynu – niečo, čo pre Európu ostalo neprístupné z environmentálnych aj demografických dôvodov.
Hoci EÚ formálne deklaruje jednotný trh, firmy sa v praxi stretávajú s rozdielnymi pravidlami v jednotlivých členských štátoch. Podľa MMF tieto odlišnosti fungujú ako nepriame clá – pri tovaroch na úrovni 44 %, pri službách až 110 %. V rokoch 2019 až 2024 prijala EÚ viac ako 13 000 legislatívnych aktov, čo výrazne zvyšuje byrokratickú záťaž pre podnikateľov.
Technologické zaostávanie
V oblasti inovácií sa rozdiel medzi EÚ a USA prehlbuje už od prelomu tisícročí. V čase, keď Spojené štáty úspešne adaptovali nové technológie, Európa riešila zavedenie spoločnej meny. Hoci prasknutie dotcom bubliny dočasne ponúklo EÚ šancu dobehnúť súpera, po roku 2004 si USA opäť udržali náskok. Ten sa ešte prehĺbil po finančnej kríze a pandemických rokoch.
„V oblasti technológií za Spojenými štátmi výrazne zaostávame. Z päťdesiatich najväčších svetových technologických firiem je iba päť európských, zatiaľčo tridsaťtri amerických,“ uviedol ekonóm Pavel Peterka z XTB. V prvej desiatke nie je ani jedna firma z Európy.
Kapitálové trhy bez iskry
Americké firmy majú výrazne väčšiu podporu zo strany investorov. Kým akciový index S&P 500 mal na konci roku 2024 hodnotu vyše 51 biliónov dolárov, jeho európsky náprotivok zaostával s 13 biliónmi. Rast amerického indexu bol medzi rokmi 2004 a 2024 viac než dvojnásobný oproti európskemu.
Dôvod je podľa analytikov aj v kultúrnych rozdieloch. V USA investuje do akcií priamo alebo cez fondy viac ako polovica domácností, v EÚ len približne 21 %. Navyše, americké trhy poháňajú gigantické technologické firmy ako Apple, Tesla či Nvidia. Európa takýto impulz nemá.
V poslednom čase síce európske akciové indexy mierne posilnili, čo súvisí s očakávaním masívnych investícií štátov a možnými dopadmi Trumpovej obchodnej politiky. No podľa Peterku môže byť tento optimizmus krátkodobý: „Výhlad ničím nenaznačuje, že by se niečo menilo a Európa Spojené štáty dohnala.“
