Nadčasy nemusia len škodiť vášmu zdraviu, podľa najnovšej štúdie môžu dokonca meniť samotnú štruktúru vášho mozgu. Vedci z Južnej Kórey odhalili, že pracovníci preťažovaní dlhými hodinami vykazujú zmeny v oblastiach mozgu zodpovedných za pamäť, emócie a rozhodovanie. Ich výskum tak prináša dôkaz toho, čo si mnohí zamestnanci už dávno uvedomujú, že nadmerná práca má nielen psychologické, ale aj fyzické dôsledky.
Z dlhých hodín v práci môže bolieť aj mozog
Nadčasy, vyčerpanie a neustály tlak si môžu vyžiadať vyššiu daň, než sa doteraz predpokladalo. Nová štúdia naznačuje, že dlhodobé prepracovanie môže meniť samotnú štruktúru nášho mozgu. Informuje o tom portál CNN.
Vedci z juhokórejských univerzít Chung-Ang a Yonsei zistili, že ľudia, ktorí týždenne pracovali 52 hodín alebo viac, vykazovali „významné zmeny v oblastiach mozgu zodpovedných za exekutívne funkcie a emocionálnu reguláciu“, uviedli autori štúdie v tlačovej správe.
Štúdia s malou vzorkou, ale silným posolstvom
Výskum sledoval 110 zdravotníckych pracovníkov, ktorí boli rozdelení do skupín podľa toho, či pracovali „štandardné“ alebo „nadmerné“ množstvo hodín. V Južnej Kórei je zákonom stanovená horná hranica pracovného času na 52 hodín týždenne, no v praxi tento limit často prekračujú.
Skupina s nadčasmi pozostávala z 32 osôb, ktoré boli v priemere mladšie, pracovali kratší čas a mali vyššie vzdelanie než ich kolegovia so štandardnými pracovnými časmi.
Autori štúdie použili na analýzu objemu mozgu pokročilú neurozobrazovaciu techniku v kombinácii s atlasovým rozborom, ktorý umožňuje identifikovať konkrétne oblasti mozgu na základe MRI skenov.
Mozog pod tlakom: Ktoré oblasti sú postihnuté?
Zmeny sa objavili najmä v strednom čelnom závite, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri kognitívnych procesoch, pozornosti, pamäti a jazyku. Zväčšenie objemu sa zaznamenalo aj v oblasti insula, ktorá je spojená s emocionálnym spracovaním, sebauvedomením a chápaním sociálnych situácií.
Tieto nálezy podľa vedcov „naznačujú potenciálny vzťah medzi zvýšenou pracovnou záťažou a zmenami v týchto častiach mozgu“. Výsledky by tak mohli vysvetliť niektoré kognitívne a emocionálne ťažkosti, ktoré prepracovaní ľudia často uvádzajú.
Nádej na zmenu?
Spoluautor štúdie, profesor Joon Yul Choi z Katedry biomedicínskeho inžinierstva na univerzite Yonsei, pre CNN uviedol, že tieto zmeny môžu byť „aspoň čiastočne reverzibilné“, ak sa zníži vystavenie stresorom. Upozornil však, že návrat mozgu do pôvodného stavu môže trvať veľmi dlho.
Dlhé hodiny práce zabíjajú
Dlhý pracovný čas je už dlhšie považovaný za zdravotné riziko. Podľa spoločnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Medzinárodnej organizácie práce (ILO) z roku 2021, viedla prepracovanosť k viac ako 745-tisíc úmrtiam ročne.
Rovnaká správa uvádza, že dlhé pracovné hodiny „prispievajú najväčšou mierou k chorobnosti zo všetkých rizikových faktorov v oblasti zamestnania, ktoré boli doteraz identifikované“.
„Tieto najnovšie zistenia predstavujú dôležitý nový dôkaz o tom, ako dlhé pracovné hodiny radikálne ovplyvňujú fyzické zdravie pracovníkov,“ povedal pre CNN Frank Pega, technický pracovník WHO a vedúci štúdie z roku 2021, ktorý sa na najnovšom výskume nepodieľal.
Limity štúdie
Autori výskumu priznávajú, že ide o pilotnú štúdiu s obmedzenou veľkosťou vzorky, zameranú výhradne na zdravotníkov v Južnej Kórei. Preto by výsledky „mali byť interpretované opatrne,“ píšu vedci, ktorí však zároveň dodávajú, že ide o „významný prvý krok k pochopeniu vzťahu medzi prepracovanosťou a zdravím mozgu.“
Aj Jonny Gifford, hlavný výskumný pracovník Inštitútu pre štúdium zamestnanosti v anglickom Brightone, štúdiu považuje za významný príspevok: „Použitie zobrazovacích technológií mozgu na objasnenie neurologických súvislostí poskytuje silné nové dôkazy o tom, že prepracovanosť spôsobuje štrukturálne zmeny v oblastiach mozgu spojených s výkonnými funkciami a emocionálnou reguláciou.“
Výzva pre politikov aj zamestnávateľov
Výsledky podľa odborníkov podčiarkujú potrebu vnímať prepracovanosť ako vážny problém v oblasti verejného zdravia. „Vlády, zamestnávatelia a samotní pracovníci môžu podniknúť kroky na ochranu zdravia pred dlhými pracovnými hodinami,“ uviedol Pega a dodal, že to zahŕňa legislatívne a politické opatrenia, ktoré zabezpečia zdravé pracovné podmienky.
Pre ľudí, ktorí trávia väčšinu týždňa v práci, môže táto štúdia predstavovať nový argument pre rovnováhu medzi prácou a osobným životom – tentoraz podložený zmenami v samotnej anatómii mozgu.
