Začiatok roka je pre mnohých ľudí obdobím bilancovania. Premýšľame, či má naša práca zmysel, či nás baví a najmä, či nás dokáže dôstojne uživiť. Práve výška mzdy je pritom jedným z hlavných dôvodov, prečo Slováci uvažujú o zmene zamestnania alebo odchode za hranice. Najnovšie európske dáta ukazujú, že tieto úvahy nie sú vôbec prehnané.
Podľa údajov za rok 2024 dosiahla priemerná ročná mzda v Európskej únii takmer 40-tisíc eur na zamestnanca. Ako uviedli tvnoviny.sk, Slovensko sa však s ročným príjmom niečo vyše 20-tisíc eur nachádza výrazne pod týmto priemerom. V rámci Únie patríme medzi krajiny s najnižšími zárobkami, čo sa priamo odráža na životnej úrovni bežných domácností.
Pri pohľade na susedné štáty je rozdiel ešte citeľnejší. Kým Slovák sa musí uspokojiť s relatívne nízkym príjmom, obyvatelia okolitých krajín sú na tom väčšinou lepšie. Výnimkou je len Maďarsko, ktoré sa drží tesne pod slovenskou úrovňou.
- Česko dosahuje priemerný ročný plat takmer 24-tisíc eur
- Poľsko prekročilo hranicu 21-tisíc eur
- Rakúsko patrí medzi európsku elitu s príjmom okolo 58 600 eur
- Maďarsko sa pohybuje pod úrovňou Slovenska s necelými 18 500 eurami
Horšie než Slovensko sú na tom už len krajiny ako Grécko a Bulharsko, pričom Bulhari uzatvárajú rebríček s príjmom približne 15-tisíc eur ročne.
Západ bohatne, východ dobieha len pomaly
Európskemu rebríčku dlhodobo dominujú štáty západnej a severnej Európy. Absolútnym lídrom je Luxembursko, kde priemerný ročný plat presahuje 82-tisíc eur, čo je viac než štvornásobok slovenského zárobku. Nad hranicou 50-tisíc eur sa pohybujú aj krajiny ako Dánsko, Írsko, Belgicko, Nemecko či Rakúsko.
Tieto čísla potvrdzujú trend, ktorý je v Európe viditeľný už roky. Kým západ a sever ťažia zo silných ekonomík a vysoko produktívnych odvetví, východné a južné štáty napredujú pomalšie a rozdiely sa zmenšujú len veľmi pozvoľna.
Kúpna sila a dôvody nízkych miezd
Zaujímavý pohľad prináša prepočet miezd na kúpnu silu, ktorý zohľadňuje rozdielne ceny v jednotlivých krajinách. Slovensko síce v tomto porovnaní mierne zlepšuje svoju pozíciu, no aj tak zostáva medzi piatimi najslabšími štátmi EÚ. Predbiehajú nás dokonca aj Česi, Poliaci a Maďari. Najvyššiu kúpnu silu má opäť Luxembursko, nasledované Belgickom a Dánskom.
Odborníci poukazujú na viacero príčin týchto rozdielov. Kľúčovú úlohu zohráva produktivita práce, ktorá umožňuje firmám vyplácať vyššie mzdy. Dôležitá je aj skladba ekonomiky – krajiny so silným finančným sektorom, IT a modernou výrobou dokážu zamestnancom ponúknuť lepšie ohodnotenie. Naopak, slabá odborová organizovanosť a vyššia nezamestnanosť znižujú vyjednávaciu silu pracovníkov, čo sa prejavuje aj na výplatných páskach.
