Hoci Česká republika si podľa hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa stále udržiava vedúcu pozíciu medzi krajinami Visegrádskej štvorky, rozdiely medzi ňou a ostatnými členmi regiónu sa znižujú.
K rastu ekonomického potenciálu dochádza len pozvoľna, čo sa premieta aj do pomalšieho zvyšovania životnej úrovne. Dôvodom sú vysoké náklady na bývanie a energie, ako aj slabšia aktivita v oblasti investícií. Vyplýva to z aktuálnej analýzy skupiny Creditas, uvádza portál openiazoch.sk.
Hlavný ekonóm Banky Creditas Petr Dufek uviedol, že v posledných dvadsiatich rokoch sa k priemeru Európskej únie a k nemeckej ekonomickej úrovni najviac priblížilo Poľsko. Jeho dynamický rast pozitívne ovplyvnil vývoj miezd a posilnil kúpnu silu obyvateľov. Výsledkom je, že poľskí zamestnanci dnes dosahujú vyššie priemerné príjmy než českí, čo poukazuje na zásadné zmeny v regióne.
Ako vyplýva z analýzy, zatiaľ čo Poľsko sa za dve desaťročia priblížilo k priemeru EÚ o 27 percentuálnych bodov, Česká republika len o desať. Slovensko zaznamenalo posun o 17 bodov a Maďarsko o 15. Tento rozdiel sa odráža aj vo vývoji miezd. Priemerná mzda v Česku stále nedosahuje ani polovicu nemeckej úrovne, zatiaľ čo v Poľsku už presiahla hranicu 52 percent. Vzhľadom na to, že v Poľsku sú ceny tovarov, najmä potravín, nižšie a bývanie dostupnejšie, možno podľa odborníkov povedať, že životné podmienky sú tam momentálne výhodnejšie než v Česku.
Dufek upozornil, že Česká republika zatiaľ nevyužila svoj rozvojový potenciál naplno, ani dostupné európske prostriedky. Podľa neho sa ukazuje, že HDP na obyvateľa nie je vždy presným ukazovateľom reálnej životnej úrovne. Ako poznamenal, hoci je Česko stále najrozvinutejšou krajinou regiónu, začína strácať tempo. Poľsko sa vďaka svojej hospodárskej stratégii stáva lídrom, Slovensko dlhodobo stagnuje a Maďarsko je na chvoste.
Nepomáha ani euro
Dufek tiež pripomenul, že Slovensko ako jediné z krajín bývalého východného bloku prijalo spoločnú európsku menu s cieľom rýchlejšie sa priblížiť k západnej úrovni. Tento efekt sa však podľa neho prejavil len krátkodobo a časom vyprchal.
Aj keď rast cien potravín v Česku nebol taký prudký ako v iných krajinách, zostáva jednou z najdrahších krajín regiónu. Naopak, Poľsko a Slovensko si udržiavajú pozíciu najlacnejších krajín z hľadiska cien potravín. Napriek zbližovaniu životnej úrovne sú cenové rozdiely medzi jednotlivými štátmi stále výrazné.
Z analýzy tiež vyplýva, že aj keď má Česko jedny z najnižších cien pohonných hmôt v strednej Európe, v pomere ku kúpnej sile sú tieto ceny stále vysoké – približne dvojnásobne vyššie ako v Nemecku. Podľa analytikov pomáha udržať cenovú stabilitu v ČR stabilný daňový systém a silná mena. Do budúcna však môže situáciu výrazne ovplyvniť nová európska regulácia ETS II.
Dufek konštatuje, že dlhé roky bolo Nemecko vnímané ako ekonomický vzor, ku ktorému sa ostatné krajiny snažili priblížiť. V poslednom období však jeho náskok prestáva byť taký výrazný. Ani tento vývoj však nedokázali všetky krajiny regiónu využiť rovnako efektívne.
Ako dodal, najväčší pokrok dosiahlo Poľsko, ktorému pomohla cielene zvolená hospodárska politika. Naproti tomu Česká republika, ktorá mala po roku 1989 lepšie štartovacie podmienky než väčšina regiónu, tieto výhody premrhala. Ak sa jej nepodarí naštartovať nové impulzy rastu a nezačne riešiť problém vysokých cien bývania a energií, môže sa stať, že ju Poľsko nielen dobehne v príjmoch, ale predbehne aj v kvalite života.
