Plánované zavedenie kamerového systému do kabín rušňovodičov vyvolalo výrazný odpor medzi zamestnancami železničných dopravcov. Proti tomuto opatreniu sa postavila drvivá väčšina aktívnych rušňovodičov, ktorí svoje výhrady spečatili petíciou odovzdanou Ministerstvu dopravy SR. Upozorňujú, že kamery neriešia skutočné bezpečnostné problémy a môžu ešte viac prehĺbiť napätie v sektore.
Zástupcovia petičného výboru v utorok osobne odovzdali Ministerstvu dopravy SR petíciu namierenú proti plánovanému kamerovému dohľadu v rušňoch. Podľa Mateja Motyčku, ktorý petíciu zastupuje, ide o jasný signál ľudí z praxe, ktorí s navrhovaným riešením zásadne nesúhlasia.
Rušňovodiči očakávajú, že ministerstvo ich hlas vezme vážne a plánované opatrenie ešte prehodnotí. Varujú, že ďalšie ignorovanie ich odborných argumentov môže ohroziť stabilitu železničnej dopravy ako celku.
Drvivá väčšina vodičov je proti
V čase spustenia petície zamestnávali dvaja štátni železniční dopravcovia – Železničná spoločnosť Slovensko a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia – spolu 1 809 kvalifikovaných rušňovodičov. Podľa údajov petičného výboru sa pod petíciu podpísalo až 1 554 z nich.
To znamená, že nesúhlas so zavedením kamier vyjadrilo viac než 85 percent aktívnych rušňovodičov, ktorých sa nové opatrenia priamo dotýkajú. Podľa iniciátorov ide o výnimočne silný konsenzus v rámci profesie.
Ministerstvo dopravy SR deklaruje, že právo zamestnancov vyjadriť nesúhlas formou petície plne rešpektuje. Ako uviedla hovorkyňa rezortu Petra Poláčiková, k téme už prebehlo niekoľko rokovaní a ministerstvo je pripravené pokračovať v dialógu.
Rezort vníma kamery ako jeden z nástrojov na zvýšenie bezpečnosti a odstránenie pochybností o tom, či sa rušňovodiči počas jazdy plne sústreďujú na riadenie vlaku. Zároveň ubezpečuje, že kamerový systém nemá slúžiť na sledovanie či šikanovanie zamestnancov, ale výlučne na bezpečnostné účely.
Opatrenia po sérii nehôd
Diskusia o kamerách sa rozprúdila po viacerých železničných nehodách. V októbri minulého roka došlo k zrážke vlakov pri Jablonove nad Turňou a v novembri k ďalšej nehode v blízkosti Pezinka.
V reakcii na tieto udalosti vláda začiatkom decembra schválila Akčný plán zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy na Slovensku. Súbor ôsmich opatrení zahŕňa okrem iného zavedenie kamerového systému v kabínach rušňovodičov či sledovanie ich pracovného času.
Rušňovodiči však tvrdia, že ich činnosť je technicky monitorovaná už dnes. Moderné systémy zaznamenávajú jazdné údaje vrátane rýchlosti, brzdenia či používania výstražných zariadení s vysokou presnosťou. Archivovaná je aj rádiová komunikácia.
Na mnohých rušňoch sú navyše inštalované kamery sledujúce trať pred vlakom, čo samotní rušňovodiči považujú za zmysluplné a bezpečnostne prínosné riešenie. Sledovanie ich osoby v kabíne však podľa nich neprináša reálnu pridanú hodnotu.
Kritika pracovných podmienok
Petícia upozorňuje aj na stav pracovného prostredia, v ktorom rušňovodiči pôsobia. Podľa Motyčku je neprimerané investovať stovky tisíc eur do kamerového systému v situácii, keď zamestnanci jazdia vysokými rýchlosťami bez dostatočných zabezpečovacích technológií.
Poukazujú na nefunkčné klimatizácie počas letných horúčav, nedostatočné vykurovanie v zime či improvizované utesňovanie kabín. Podľa nich by mali byť prioritou investície s priamym vplyvom na bezpečnosť a zdravie, nie opatrenia, ktoré podľa nich vytvárajú len zdanie vyššej bezpečnosti.
Odborári spustili petíciu už v decembri, krátko po schválení akčného plánu, a ministrovi dopravy zaslali aj otvorený list. Ako reálne bezpečnostné riešenia navrhli najmä dôslednejšie zavádzanie zabezpečovacieho systému ETCS, doplnenie návestidiel v rizikových úsekoch, zlepšenie technického stavu vozidiel a posilnenie odborného výcviku.
Zdôrazňujú, že ich cieľom nie je znižovanie transparentnosti, ale zvýšenie skutočnej bezpečnosti cestujúcich aj zamestnancov.
Rušňovodiči zároveň upozorňujú, že dlhodobé zhoršovanie pracovných podmienok a ignorovanie ich výhrad môže viesť k situácii, v ktorej nebude možné zabezpečiť plynulý chod železničnej dopravy na Slovensku.
Všetky ďalšie kroky chcú viesť zákonnou a profesionálnou cestou, no očakávajú, že ich hlas nebude prehliadaný.
