Žijeme éru digitálnych technológií, avšak slovenské zdravotníctvo v mnohom stále pripomína dobu papierovú. Ambiciózny projekt ani po rokoch od svojho spustenia nefunguje naplno.
Aj v ére masívnej digitalizácie slovenské zdravotníctvo v mnohom stále pripomína dobu papierovú. Pacienti sú pravidelne nútení prenášať stohy lekárskych nálezov medzi ambulanciami.
Cieľom elektronického systému bolo vytvoriť komplexnú digitálnu kartu pacienta, kde by každý špecialista okamžite videl históriu liečby, predpísané medikamenty či výsledky laboratórnych testov.
Chýbajú dôležité údaje
Ambiciózny projekt eZdravie však ani po siedmich rokoch od svojho spustenia nefunguje naplno. Ako informujú tvnoviny.sk, ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo pre radikálny krok v podobe finančných sankcií.
Pri modernom systéme je realita taká, že v ňom chýba približne štvrtina kľúčových údajov. Dôvodom je pasivita časti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
„Ak berieme celú skupinu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, jedna tretina sú nemocnice, ktoré neposielajú prepúšťacie správy,“ upozorňuje Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov.
Pacienti už nebudú poštármi
Od 1. júla tohto roku vstupuje do platnosti novinka, ktorá má lekárov motivovať k digitálnej disciplíne. Ak lekár nevykoná záznam o vyšetrení v elektronickom systéme, zdravotné poisťovne mu daný úkon jednoducho neuhradia.
Štát si od tohto opatrenia sľubuje, že pacienti sa konečne zbavia úlohy poštárov vlastnej dokumentácie. „Do systému je potrebné zapisovať všetky zdravotnícke výkony ako správa o ambulantnom ošetrení, prepúšťacia správa, eRecept, ePN a časom pribudnú ďalšie,“ spresnila široké spektrum dokumentov hovorkyňa rezortu zdravotníctva Veronika Daničová.
Najväčší prínos digitalizácie pocítia pacienti a lekári v krízových situáciách. Na urgentných príjmoch či v sanitkách často rozhodujú sekundy a informácia o alergii alebo chronickom ochorení môže byť životne dôležitá.
„Pomohlo by nám to overiť, či pacient rozpráva pravdu a či náhodou nezatajuje niektoré informácie. Zároveň by sme videli, na čo sa lieči, a tiež by sa niektoré vyšetrenia nemuseli robiť duplicitne,“ vysvetľuje prínosy Július Hodosy, lekár urgentného príjmu v nemocnici Bory.
Hrozí kolaps systému?
Práve duplicitné vyšetrenia sú obrovským problémom rozpočtu. Často sa stáva, že pacient absolvuje rovnaké nákladné odbery alebo zobrazovacie vyšetrenia len preto, že nový lekár nemá prístup k výsledkom toho predchádzajúceho.
Lekárska obec však neskrýva určitú mieru skepsy. Ich hlavnou obavou nie je samotné zapisovanie údajov, ale stabilita technickej infraštruktúry. Ak sa totiž od júla do systému povinne prihlásia tisíce lekárov naraz, hrozí preťaženie a časté výpadky, ktoré by mohli ochromiť chod ambulancií.
Ministerstvo v snahe o plynulý prechod oznámilo, že lekári nemusia digitalizovať históriu ochorení spätne. Systém sa začne „plniť“ nanovo od júlového termínu. Podľa analytika Dušana Zachara to nie je prekážkou.
„Zdravotný stav sa vie veľmi turbulentne vyvíjať a záznamy spred roka už môžu byť veľmi staré. Je dobré, aby boli nahadzované aktuálne dáta, ktoré vedia ďalší špecialisti a zdravotníci využívať v prospech pacienta,“ dodáva.
