Bruce Friedrich, hoci sám vegán už takmer štyri dekády, vo svojej novej knihe s názvom Mäso nikoho nepoučuje o morálke.
Nehľadá vinníkov medzi stravníkmi, ale riešenia v technológiách. Friedrich otvorene priznáva, že živočíšna bielkovina je najobľúbenejším jedlom ľudstva. Píše o tom aj The Guardian.
„Mäso má husté kalórie, ktoré pochádzajú z veľkého množstva tuku, a má chuť umami, po ktorej ľudia v rámci evolúcie túžia. Mäso je hlboko zakorenené vo väčšine kultúr a tvorí ústredný bod mnohých spoločenských stretnutí,“ vysvetľuje autor. Friedrichov prístup je pragmatický. Nežiada ľudí, aby sa vzdali obľúbených chutí, ale aby zmenili spôsob, akým ich vyrábame.
Súčasné farmárstvo spaľuje zdroje bez logiky
Priemyselný chov hospodárskych zvierat pripomína energetickú čiernu dieru. Na výrobu jedinej kalórie z kuracieho mäsa musíme kurčaťu skŕmiť deväť kalórií z plodín. Pri ošípaných je tento pomer jedna k jedenástim. Najhoršie dopadá hovädzie mäso – na jednu kalóriu na vašom tanieri pripadá štyridsať až sto kalórií krmiva. Je to zúfalo neefektívny systém, ktorý svet s miliónmi hladujúcich už dlho neutiahne.
Okrem neefektívnosti prináša klasický chov aj neviditeľné zdravotné riziká. Priemyselné farmy sú semeniskom rezistencie voči antibiotikám a budúcich pandémií. Bežná kuchyňa sa pri spracovaní surového mäsa mení na rizikové laboratórium. Friedrich trefne poznamenáva, že tradičné mäso musíme často tepelne upravovať do extrému, aby sme ho zbavili baktérií.
„Nie som tu na to, aby som niekomu hovoril, čo má jesť. V tejto knihe nenájdete vegetariánske ani vegánske recepty a nenájdete v nej ani jednu vetu, ktorá by sa vás snažila presvedčiť, aby ste sa stravovali inak. Táto kniha nie je o kontrolovaní vášho taniera,“ deklaruje Friedrich hneď v úvode.
Alternatívy čakajú na svoj „moment iPhonu“
Riešením nie je odriekanie, ale inovácia. Friedrich vidí paralelu medzi jedlom a dopravou. Podobne ako auto už nepotrebuje spaľovací motor a telefón nepotrebuje kábel, ani mäso v blízkej budúcnosti nebude potrebovať živé zviera. Alternatívne proteíny – či už tie na rastlinnej báze, alebo tie kultivované v nerezových tankoch – sú „elektromobilmi“ potravinárstva.
Aby však tieto novinky dobyli svet, musia splniť dve podmienky: chutiť rovnako a stáť menej. Friedrich je presvedčený, že k bodu zlomu dôjde v priebehu nasledujúceho desaťročia. Podľa odhadov analytikov by do roku 2050 mohli alternatívne proteíny ovládnuť až polovicu trhu. Tradičné farmárstvo by sa tak stalo len okrajovou, luxusnou záležitosťou.
Geopolitika sa sťahuje na taniere
Zatiaľ čo sa na Západe debatuje o názvosloví vegánskych burgrov, Čína potichu obsadzuje trh. Potravinová sebestačnosť je otázkou národnej bezpečnosti. Peking agresívne investuje do technológií kultivovaného mäsa, pretože si nemôže dovoliť závislosť na dovoze krmív a boj s neustálymi epidémiami zvierat. Čína drží takmer polovicu svetových patentov v tomto odvetví.
Zaujímavým hráčom v tejto transformácii sú samotné mäsové koncerny. Obri ako JBS či Tyson nepatria medzi nepriateľov pokroku. Naopak, do laboratórneho mäsa nalievajú stovky miliónov dolárov. Na rozdiel od ropných spoločností, ktoré musia brániť svoje vrty, sú mäsové firmy k výrobnému procesu agnostické. Chcú predávať bielkoviny čo najziskovejšie a s čo najmenším rizikom.
Ak sa technológia kultivovaného mäsa presadí, prinesie to obrovskú klimatickú úľavu. Každých desať percent tradičného mäsa nahradeného alternatívami má na životné prostredie podobný dopad, ako keby sme všetky autá so spaľovacím motorom na svete vymenili za elektrické.
