Zbrojenie má rôzne príčiny – niektoré krajiny sa zbroja pre vojnu, iné kvôli obavám zo susedov, a niektoré jednoducho na ukážku svojej sily. V rebríčku krajín s najvyššou mierou militarizácie podľa Global Militarisation Index 2024 (GMI) nevedú Spojené štáty ani Čína. Naopak, na popredných miestach sa nachádzajú prevažne malé alebo stredne veľké štáty, ktoré svoju veľkosť kompenzujú vysokým počtom vojakov, ťažkou technikou a značnými rozpočtami.
Hoci sa často hovorí o globálnych veľmociach, ako sú USA či Čína, pri porovnaní úrovne militarizácie rozhoduje iný súbor kritérií – napríklad počet vojakov na tisíc obyvateľov, podiel výdavkov na obranu z HDP či miera ťažkej techniky v radoch armády. Rebríček GMI tak odhaľuje prekvapivé súvislosti: vysoké pozície získavajú aj krajiny, ktoré síce nemajú miliónové armády, ale do obrany investujú nadpriemerne vysoké percento svojho HDP. Pozrite sa, ktoré štáty patria medzi najviac militarizované na svete – a prečo. Informuje portál e15.
Grécko
Desiata priečka najmilitarizovanejších krajín sveta patrí Grécku, ktoré tradične patrilo medzi najviac vyzbrojené štáty v Európe. Dlhodobá snaha o silnú armádu pramení najmä z napätých vzťahov s Tureckom. Podľa GMI Grécko mierne znížilo svoju mieru militarizácie a posunulo sa zo 7. na 10. miesto, no stále patrí medzi štáty s najvyšším počtom ťažkých zbraní na obyvateľa.
Report The Military Balance 2025 uvádza, že Grécko má napríklad 1 385 bojových tankov a 132 000 aktívnych vojakov, čo je v porovnaní s podobne veľkým Českom (ktoré má 26 000 vojakov) výrazný rozdiel.
Vojenské výdavky Grécka dosahujú 3,1 % HDP a napriek ekonomickým výzvam zostávajú prioritou. Pre Grékov je silná armáda zárukou bezpečnosti vo východnom Stredomorí, a podľa GMI je Grécko najmilitarizovanejším členom NATO.
Saudská Arábia
Saudská Arábia patrí medzi najväčších svetových investorov do armády. V roku 2024 jej vojenský rozpočet dosiahol 7,1 % HDP, čo predstavuje približne 75,8 miliardy dolárov – ide o piaty najväčší rozpočet na svete. Podľa správy The Military Balance 2025 má krajina okolo 257 000 aktívnych vojakov, teda približne sedem vojakov na tisíc obyvateľov. V tomto ohľade výrazne prevyšuje väčšinu krajín, ktoré nie sú vo vojnovom konflikte.
Saudská armáda vlastní približne 1 085 bojových tankov, väčšinou moderné americké stroje M1A2S Abrams upravené na miestne podmienky. Vysoká úroveň militarizácie je odpoveďou na hrozby zo strany Iránu, útoky jemenských povstalcov a snahu upevniť si regionálnu dominanciu v oblasti Perzského zálivu.
Kuvajt
Napriek svojej malej veľkosti patrí Kuvajt medzi najviac militarizované krajiny Blízkeho východu, a to nielen v pomere k počtu obyvateľov, ale aj čo sa týka vojenskej výzbroje. Kuvajt ročne investuje do obrany približne 4,9 % HDP, čo predstavuje okolo 7,8 miliardy dolárov. Jeho aktívna armáda má takmer 18 000 vojakov, čo zodpovedá približne šiestim vojakom na tisíc obyvateľov.
Medzi výzbroj Kuvajtu patrí 293 bojových tankov, z ktorých časť tvoria modernizované americké M1A2 Abrams. Okrem tankov krajina disponuje stovkami obrnených transportérov a silnými protilietadlovými systémami. Vysoká mierka militarizácie je priamym dôsledkom invázie Iraku v roku 1990, od ktorej sa armáda buduje ako nástroj prevencie a odstrašenia. Motiváciou je aj regionálna neistota a napätie medzi Iránom a sunnitskými monarchiami.
Bahrajn
Bahrajn, malá ostrovná monarchia v Perzskom zálive, patrí medzi najviac militarizované krajiny v regióne. S populáciou necelých 1,5 milióna obyvateľov investuje do obrany približne 3,1 % HDP. Podľa údajov The Military Balance 2025 má Bahrajn okolo 8 000 aktívnych vojakov, čo predstavuje približne päť vojakov na tisíc obyvateľov – dvojnásobok oproti Českej republike.
V jeho výzbroji je približne 50 bojových tankov, prevažne amerických M60A3 Patton, a desiatky obrnených transportérov. Hoci technika je čiastočne zastaraná, Bahrajn si udržiava vysoké postavenie v indexe militarizácie vďaka pomeru výdavkov a počtu vojakov vzhľadom na obyvateľstvo. Armáda tu plní nielen bezpečnostnú úlohu, ale aj vnútropolitickú, keďže režim ju využíva na kontrolu šíitskej opozície. K strategickému významu krajiny prispieva aj prítomnosť americkej piatej flotily.
Rusko
Rusko zostáva jednou z najviac militarizovaných krajín sveta. V roku 2024 dosiahli jeho vojenské výdaje rekordných 145,9 miliardy dolárov, čo predstavuje 6,7 % HDP — čo je nárast o viac než 40 % oproti predchádzajúcemu roku. Podľa International Institute for Strategic Studies ruský obranný rozpočet rástol rýchlejšie než rozpočty všetkých európskych krajín dohromady.
Ruská armáda má približne 1,1 milióna aktívnych vojakov, čo znamená zhruba 6,9 vojakov na tisíc obyvateľov. Rusko vlastní obrovský arzenál, vrátane viac než 2 900 bojových tankov v aktívnej službe, a ďalších približne 4 700 tankov je uskladnených. Avšak, len asi 1 200 z nich je podľa odhadov pripravených na rýchle nasadenie. Konflikt na Ukrajine výrazne zasiahol do ruských tankových kapacít, pričom na bojisku bolo zničených približne 3 000 tankov.
Vysoká úroveň militarizácie je dôsledkom prebiehajúcej vojny na Ukrajine, ale aj dlhodobej stratégie Moskvy udržať si pozíciu vojenskej veľmoci.
Katar
Katar je malý, no mimoriadne bohatý štát, ktorý na obranu vynakladá podstatne viac prostriedkov ako väčšina krajín jeho veľkosti – približne 7,0 % HDP. Armáda má pritom len asi 12 tisíc aktívnych vojakov, čo predstavuje zhruba 4,7 vojaka na tisíc obyvateľov.
Napriek relatívne malému počtu vojakov Katar vsádza na moderné technológie a rozsiahle nákupy zbraní zo zahraničia. Podľa správy The Military Balance 2025 disponuje 62 modernými tankami Leopard 2A7+ a veľkým množstvom obrnených vozidiel.
Vysoká militarizácia krajiny je predovšetkým preventívnym opatrením, vyplývajúcim z napätých vzťahov so Saudskou Arábiou, Iránom a Spojenými arabskými emirátmi, ako aj z potreby udržať politickú suverenitu napriek malej veľkosti a počtu obyvateľov.
Arménsko
Arménsko patrí už dlhodobo medzi najviac militarizované krajiny sveta, čo je najmä dôsledkom častých ozbrojených konfliktov s Azerbajdžanom. V roku 2025 dosiahli výdavky na obranu krajiny až šesť percent HDP.
Armáda má približne 43 tisíc aktívnych vojakov, čo pri populácii menej ako tri milióny obyvateľov znamená takmer 14 vojakov na tisíc ľudí.
Výzbroj Arménska zahŕňa viac než sto tankov, prevažne staršie sovietske typy T-72, z ktorých časť prešla modernizáciou. Vláda každý rok zvyšuje rozpočet na obranu. Napriek vojenskej porážke v roku 2023 zostáva armáda pre krajinu kľúčovým nástrojom pre prežitie v geopoliticky napätom regióne Južného Kaukazu. Militarizácia tu nie je len voľbou, ale strategickou nevyhnutnosťou.
Libanon
Libanon zaznamenal v indexe GMI výrazný skok – posunul sa z 13. na 3. miesto. V roku 2023 vzrástli jeho vojenské výdavky na 8,9 % HDP. Vysoká miera militarizácie je úzko spätá s narastajúcim napätím na hraniciach s Izraelom. Od septembra 2024 izraelská armáda vedie rozsiahle útoky proti pozíciám hnutia Hizballáh v južnom Libanone aj v údolí Beqaa.
Izrael koordinovanými údermi výrazne oslabil vojenskú silu Hizballáhu. Libanonská armáda je tak jedinou štátnou silou, ktorá sa snaží udržať stabilitu, zatiaľ čo ostatné štátne štruktúry sa rozkladajú. Libanonské ozbrojené sily majú približne 60 tisíc aktívnych vojakov, čo predstavuje asi 11 vojakov na tisíc obyvateľov – viac než vo väčšine krajín regiónu.
Výzbroj tvoria asi 330 tankov sovietskej i americkej výroby spolu s ľahkou obrnenou technikou. Aj napriek absencii modernizačných programov zostáva armáda jedným z mála funkčných pilierov libanonského štátu.
Izrael
Izrael už dlhodobo patrí medzi najviac militarizované krajiny sveta. V roku 2024 krajina vynaložila na obranu 8,8 % HDP, čo predstavuje takmer 47 miliárd dolárov – jeden z najvyšších vojenských rozpočtov na obyvateľa na svete. Aktívna armáda má približne 170 000 vojakov, teda asi 18 vojakov na tisíc obyvateľov, a navyše vycvičených približne pol milióna rezervistov.
Kľúčovým prvkom výzbroje je 400 moderných tankov Merkava IV, ktoré patria medzi technologickú špičku. Izrael tiež disponuje približne 900 staršími tankami Merkava uloženými v zálohe, pokročilými protiraketovými systémami a rozsiahlym arzenálom dronov a sledovacích zariadení.
Vysoká úroveň vyzbrojenia je dôsledkom špecifickej geopolitickej situácie krajiny – dlhodobých konfliktov s palestínskymi územiami a napätých vzťahov so susednými štátmi. V poslednom období však izraelská vláda čelí výraznej medzinárodnej kritike kvôli prebiehajúcej ofenzíve v pásme Gazy.
Ukrajina
Ukrajina je podľa Global Militarisation Index 2024 najviac militarizovanou krajinou na svete. Výdavky na obranu dosiahli rekordných 34 % HDP, čo predstavuje približne 64,7 miliárd dolárov — najvyšší podiel na HDP spomedzi všetkých štátov. Aktívnych vojakov má okolo 980 000, teda približne 27 vojakov na tisíc obyvateľov.
Výzbroj Ukrajiny tvorí mix domácej sovietskej techniky, ako sú tanky T‑64, T‑72 a T‑80, spolu s modernými západnými strojmi vrátane tankov Leopard 1 a 2, Challenger 2 a Abrams. Táto kombinácia je podporovaná rozsiahlym využívaním dronov, raketových a delostreleckých systémov. K obranným schopnostiam prispieva aj rastúci vojenský priemysel, ktorý vyrába drony a muníciu vo vlastnej réžii.
