Zbrojenie rastie rýchlejšie než kedykoľvek po skončení studenej vojny. Odhady hovoria, že v roku 2026 sa globálne výdavky na zbrane priblížia k hranici 700 miliárd dolárov. Kým veľmoci investujú do dronov, rakiet a autonómnych systémov, na mnohých miestach sveta ľudia stále zápasia o základné prežitie. Dokážeme sa poučiť z histórie, alebo smerujeme k novým pretekom v zbrojení? A ako sa na to pozerá Slovensko?
Bezpečnostná situácia vo svete sa mení rýchlo a dramaticky. Konflikty na viacerých kontinentoch podnietili prudký rast investícií do armádnej techniky — od raketových systémov cez bezpilotné lietadlá až po autonómne zbraňové platformy, ktoré si dokážu samy lokalizovať cieľ. To všetko otvára otázku, kde je hranica technologického pokroku a ľudskej kontroly.
Zároveň však vidíme výrazné kontrasty. Zbrojenie rastie, no vlády často nevedia zabezpečiť ani základnú bezpečnosť v mestách. Kým štáty investujú miliardy do sofistikovaných zbraní, drobná kriminalita, vreckové krádeže či každodenné porušovanie zákonov ostávajú neriešené. V tejto súvislosti sa otvára aj otázka návratu tzv. tatrankového paragrafu — prísnejšieho postihu za majetkovú kriminalitu.
- Koľko sme minuli na zbrane tento rok?
- Budeme v zbrojení pokračovať?
- Je znamením doby, že síce dokážeme vyrobiť drony Terminátorov, ktoré si samé vyhľadávajú ľudské ciele, ale nedokážeme sa popasovať s drobnou kriminalitou a vreckovými zlodejmi?
- Čo zmení návrat tatrankového paragrafu?
O tom bude v relácii Téma s Petrom Bielikom diskutovať dvojica hostí — podpredseda NR SR Tibor Gašpar a odborník na spravodlivosť Viliam Karas. Sledujte reláciu už dnes 3. decembra o 19:40 h na Kanal 1 a o 20:30 h na iStream.sk.
Tibor Gašpar
Tibor Gašpar je bývalý prezident Policajného zboru SR. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu a neskôr Akadémiu Policajného zboru, kde pôsobil ako vyšetrovateľ. Jeho kariéra v bezpečnostných zložkách sa vyvíjala od nižších pozícií až po vedenie Úradu boja proti korupcii. V roku 2008 ho prezident Ivan Gašparovič povýšil do hodnosti generála.
Počas pôsobenia na čele polície čelil viacerým politickým tlakom a v máji 2018 po dohode s vtedajším premiérom Petrom Pellegrinim odstúpil z funkcie. V roku 2023 bol vyšetrovaný pre podozrenia z korupcie. Dnes pôsobí ako podpredseda Národnej rady SR a člen výboru pre obranu a bezpečnosť.
Viliam Karas
Viliam Karas sa narodil 2. apríla 1976. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a Právnickú fakultu Trnavskej univerzity.
Od roku 1999 je členom Slovenskej advokátskej komory, ktorú od roku 2021 aj viedol. Predsedom sa stal po Tomášovi Borecovi. Dlhé roky pôsobil ako advokát, založil vlastnú kanceláriu Maple & Fish, ktorá sa venuje obchodnému, občianskemu a európskemu právu.
V septembri 2022 sa stal ministrom spravodlivosti vo vláde Eduarda Hegera po demisii Márie Kolíkovej. Počas svojho pôsobenia sa snažil upokojiť napätie medzi justíciou a politikou, no vo funkcii skončil v máji 2023 po vymenovaní úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Dnes pôsobí v KDH ako odborník na spravodlivosť a právny štát.
