Za očarujúcou tvárou a sebavedomým vystupovaním sa skrýva množstvo bolesti a strachu, o ktorých naša herečka zvyčajne nehovorí.
Vedeli ste, že Zdenka mala detstvo v robotníckej kolónii? Jej rodičia pracovali v Chemických závodoch Juraja Dimitrova. Zdenka bola tretím, veľmi očakávaným dieťaťom, pričom jej dvaja starší súrodenci zomreli.
Keď bola ešte malá, jej otca odsúdili za kolaboráciu s Nemcami, a ona si niesla nálepku dcéry politického väzňa, ktorá ju prenasledovala na každom kroku, najmä v škole. Píše EVA.
Bojovníčka od detstva
Zdenka bola vždy bojovníčka. Aj keď čelila šikane, reagovala na ňu vzdorom, čo ukazovalo jej silnú povahu. Urobila si z toho výzvu – rozhodla sa, že bude nosiť len jednotky a ešte k tomu sa bude pekne obliekať v odevoch, ktoré jej mama šikovne ušila. Rodičov sa nakoniec dočkala, ale ich návrat nebol šťastný.
Otec sa zmenil, začal ich vyšetrovať, pýtať sa, čo robili počas jeho neprítomnosti, a keď sa začali báť jeho správania, mama s dcérou ušli s minimom vecí. Zariadili si život v malej izbe s možnosťou spoločného záchoda a kúpeľne na chodbe.
Z chudobného dievčatka, ktoré malo určité predsudky o svojej budúcnosti, sa stala úspešná žena.
Predpovedali jej prácu za pásom
Napriek tomu, že jej dávno predpovedali prácu pri páse, dostala sa na ŠUP-ku a začala si budovať kariéru.
Už od 15 rokov pracovala tvrdou prácou počas prázdnin, zarobila si peniaze a zbierala cenné skúsenosti.
„Už od 15 rokov som celé prázdniny pracovala denne desať hodín, nebol to pre mňa problém. Robila som napríklad štyri roky u Alberta Leixnera, významného reštaurátora. Reštaurovala som Kühmayerovu kačaciu fontánu, ktorá je na Šafárikovom námestí, robila som v klariskách tie barokové fresky, v Devíne v gotickom kostole sme skalpelmi odkrývali pôvodnú omietku a v ateliéri som napríklad robila jeden oltár, ktorý sa našiel zamurovaný v stene kostola,“ hovorí Zdena.
Pracovala aj pre Alberta Leixnera, významného reštaurátora, reštaurovala historické pamiatky, ako sú barokové fresky v Klariskách alebo omietky v gotickom kostole v Devíne. Zarábala vynikajúce peniaze – 12 korún na hodinu v roku 1969!
Zdenka sa rozhodla vyhýbať sociálnym médiám, nie je na Facebooku ani Instagrame, pretože ich jednoducho nepotrebuje. S hejtmi sa stretáva len občas, väčšinou keď jej príde nejaký negatívny list do divadla.
Na tento druh kritiky reaguje s nadhľadom, tvrdí, že ju nezaujíma, čo si o nej kto myslí. Pre ňu sú dôležití tí, ktorí prichádzajú na jej predstavenia s pozitívnym očakávaním.
„Ja nie som živá z hejterov,“ dodáva.
A čo sa týka jej vzhľadu, Zdenka je aj napriek rôznym komentárom stále nádherná.
Hoci mnohé mladšie ženy môžu mať viac estetických zásahov, jej krása je prírodná, a to je to, čo naozaj zaujme. Ak si pozriete fotografie jej rodičov, dvoch krásnych ľudí, zistíte, že gény zohrávajú veľkú úlohu.
Zdenka je navyše mimoriadne fotogenická, dokáže pracovať s objektívom spôsobom, ktorý má len pár žien – vie, ako sa postaviť, aký uhol zvoliť a ako vyjadriť svoju osobnosť. Pri fotení dokáže udržať energiu a disciplínu, ktorá je porovnateľná len s mladšími kolegyňami.
