Zdena Studenková, ikona slovenského divadla a filmu, aj po prekročení sedemdesiatky neprestáva prekvapovať svojou energiou. Napriek zdravotným ťažkostiam sa stále venuje novým projektom, skúša alternatívne spôsoby liečby a otvorene hovorí o tom, čo jej v živote prináša silu aj úľavu.
V máji oslávila Zdena Studenková 71. narodeniny. Aj keď už podľa veku patrí medzi dôchodkyne, sama priznáva, že toto slovo počúva nerada. „Už som niekoľko rokov dôchodkyňa. Bože môj, povedať, že som dôchodkyňa, to je niečo strašidelné,“ povedala s humorom v dokumente STVR Zdena Studenková – sila a krehkosť, ako si všimol portál Koktejl. Jej vitalita a pracovná aktivita by o nej rozhodne nenaznačovali, že by patrila k staršej generácii.
Zdravie ako najväčšia priorita
Herečka otvorene priznáva, že vek sa podpisuje na jej tele. „Túžim po tom, aby ma tak nebolel chrbát, aby mi ešte vydržali nohy, aby som mohla cestovať,“ uviedla v rozhovore pre Rádio Slovensko.
Roky fyzickej práce a viaceré operácie sa podpísali na jej kĺboch. Trápi ju artróza a bolesti po zákrokoch, ktoré absolvovala počas kariéry.
S cieľom zlepšiť svoj zdravotný stav sa vlani rozhodla pre ajurvédsky pobyt na Srí Lanke. Ten si veľmi pochvaľovala, pretože podľa jej slov dokáže človeka „postaviť na nohy“.
Vysvetlila, že nejde len o duchovné cvičenia, ako si niektorí myslia, ale najmä o komplexný prístup k telu. „Ja mám ako človek, ktorý celý život pracuje telom, problémy s kĺbmi,“ dodala.
Neskôr pokračovala v liečbe aj na klinike v Maďarsku, kde podstúpila terapie zamerané na zmiernenie bolestí a obnovu pohybového aparátu.
Počas pobytu si dopriala nielen tradičné ajurvédske masáže, ale aj akupunktúru. Odborník, ktorý sa o ňu staral, priblížil, že herečka má dlhodobé problémy s kĺbmi, pohybovým aparátom a spánkom. Sama Studenková však verí, že práve vďaka takýmto terapiám si dokáže uchovať kondíciu a energiu potrebnú na ďalšie pracovné výzvy aj osobný život.
Zdena Studenková a jej detstvo
Herečka Zdena Studenková sa vo svojich spomienkach často vracia k detstvu aj k rozhodnutiu venovať sa herectvu. Hoci jej cesta k umeleckému povolaniu nebola jednoduchá a sprevádzali ju rodinné okolnosti i prekážky zo strany školy, práve tieto skúsenosti ju posilnili a formovali do podoby, v akej ju dnes poznáme.
Pôvodne sa nevidela na javisku, ale za knihami. Po strednej škole chcela študovať dejiny umenia a estetiku, plánovala byť teoretičkou umenia. „Ale vtedy to nebolo možné vzhľadom na moje rodinné záležitosti, preto som sa rozhodla ísť na herectvo,“ prezradila podľa portálu Život.
Impulzom bolo aj jej účinkovanie vo filme, kde si zahrala Sládkovičovu Marínu. Sama však priznáva, že išlo len o symbolickú úlohu – chodila po lúke a pôsobila skôr ako dekorácia. „Režisérovi som sa nepáčila, zdalo sa mu, že robím všetko zle. Neustále ma napomínal, a preto pre mňa bolo herectvo najskôr traumatizujúce.“
Keď sa ukázalo, že iná cesta nie je možná, rozhodla sa zmeniť svoje plány. Pomohol jej v tom rozhlasový režisér Ján Klimo, dedo Maroša Kramára. „Ujo Jano celý čas trval na tom, aby zo mňa bola herečka. Ja som najskôr vôbec nechcela, ale keď som nevedela, kam ďalej, povedala som mu, že na herectvo predsa len idem,“ spomína. Klimo ju pripravil na prijímacie skúšky na Vysokú školu múzických umení a práve vďaka nemu sa jej otvorili dvere k hereckej dráhe.
K detstvu sa Studenková vracia s nostalgiou aj so smiechom. Vyrastala v robotníckej kolónii, kde dievčatá cvičili gymnastiku a chlapci hrali futbal. V zime im otcovia polievali ihrisko vodou, aby vzniklo klzisko. „V tomto zmysle to bolo naozaj skvelé,“ hovorí herečka.
Radostné chvíle však vystriedali ťažké udalosti. Keď mala deväť rokov, jej otca zatvorili a v škole sa stretla s ponižovaním. „Riaditeľka školy ma dala sedieť do posledného radu, lebo som si vraj nezaslúžila sedieť s ostatnými deťmi. Vtedy sa vo mne prebudil vzdor a povedala som si: ‚Nezlomí ma!‘“ spomína. Každú prestávku sa preto prezliekala a prichádzala na hodiny v inom oblečení – čo riaditeľku vyvádzalo z miery.
Napriek samým jednotkám jej škola odporučila len pásovú výrobu. S odstupom času to však herečka vníma inak: „Myslím si, že toto obdobie ma posilnilo. A nielen to, ale aj fakt, že som bola sama s mamou. To ma takisto veľmi formovalo.“
Keďže zostala s matkou sama, musela sa rýchlo postaviť na vlastné nohy. Už v trinástich rokoch vedela variť a piecť, čo pripisuje práve neľahkým okolnostiam. „Hodilo ma to trošku do vody, čo by v súčasnosti mnohé deti potrebovali,“ dodáva.
.jpg){kind=link}
