Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok 12. mája informoval prostredníctvom sociálnych sietí o tom, že absolvoval telefonický rozhovor s novo zvoleným pápežom Levom XIV. Podľa správy agentúry Reuters sa počas tejto konverzácie diskutovalo o dôležitých témach týkajúcich sa vojnového konfliktu na Ukrajine, predovšetkým o možnosti vyhlásenia prímeria a o otázke návratu ukrajinských detí, ktoré boli násilne deportované do Ruska. Hoci prezident rozhovor hodnotil ako veľmi srdečný a vecný, zo strany Vatikánu zatiaľ neprišla žiadna oficiálna reakcia.
V predchádzajúci deň, počas tradičnej nedeľnej modlitby na Námestí svätého Petra v Ríme, pápež Lev XIV. vo svojom príhovore zdôraznil potrebu čo najskoršieho dosiahnutia mierového riešenia konfliktu, ktoré by bolo nielen autentické a spravodlivé, ale aj trvalé. V tejto súvislosti sa emocionálne vyjadril k utrpeniu ukrajinského národa, ktorý označil za jemu blízky a ťažko skúšaný. Informuje Reuters.
Zatiaľ čo Zelenskyj zverejnil informácie o telefonáte, Vatikán sa k celej udalosti nevyjadril. Od štvrtka, keď bol nový pápež zvolený, nebola zo strany tlačového odboru Svätej stolice zverejnená žiadna zmienka o telefonátoch či rokovaniach medzi hlavou katolíckej cirkvi a predstaviteľmi iných štátov.
Stretnutie Zelenského a nového pápeža prichádza len niekoľko týždňov po tom, čo sa ukrajinský prezident osobne zúčastnil pohrebu predchádzajúcej hlavy katolíckej cirkvi, pápeža Františka. Vzťahy medzi Ukrajinou a Františkovým pontifikátom neboli bez napätia.
Napäté vzťahy
V minulosti čelil pápež kritike zo strany ukrajinských predstaviteľov, najmä po tom, ako v roku 2023 vyzval mladých ruských katolíkov, aby si zachovali svoju národnú identitu a pýchu na historické dedičstvo „veľkého Ruska“. Ukrajina tieto slová vnímala ako súhlas s ruskou propagandou, hoci Vatikán sa následne snažil situáciu vysvetliť s tým, že pápež mal na mysli výhradne kultúrne a duchovné hodnoty.
Zosnulý pápež počas svojho pontifikátu dôsledne kritizoval vojenský konflikt rozpútaný Ruskom na Ukrajine, ktorý označoval za ničím neospravedlniteľný čin agresie. Ukrajinu nazýval „utýraným národom“ a apel na mier zaznieval z jeho úst takmer pri každej verejnej príležitosti, často aj niekoľkokrát týždenne. Napriek týmto gestám solidarity však jeho postoj nebol na Ukrajine prijatý jednoznačne pozitívne.
Mnohých Ukrajincov totiž sklamalo, že sa nikdy otvorene nepostavil proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a výslovne ho nepomenoval ako agresora. Navyše svojimi výrokmi viackrát naznačil, že by Ukrajina mala pristúpiť na mierové rokovania, aj za cenu ústupkov, len aby sa predišlo ďalšiemu krviprelievaniu a ničeniu. Tento zmierlivý tón voči agresorovi vnímala ukrajinská verejnosť ako nepochopenie ich reality a utrpenia. Ani diplomatická iniciatíva predchádzajúceho pontifika, ktorú mal sprostredkovať taliansky kardinál Matteo Zuppi, nepriniesla v praxi žiadne výraznejšie výsledky. Cieľom tejto snahy bolo otvoriť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, no reálny pokrok v mierovom procese sa nedosiahol.
