Ukrajina vynakladá na obranu približne pätnásťkrát väčší podiel svojho hrubého domáceho produktu než Slovenská republika. Neustále rastúce náklady na vojnu proti Rusku však výrazne zaťažujú štátny rozpočet. To, ako chce Kyjev zabezpečiť financovanie armády aj v ďalšom období, odhaľuje návrh rozpočtu na rok 2026, ktorý vláda predložila do parlamentu práve 15. septembra.
Podľa predsedníčky parlamentného rozpočtového výboru Roksolany Pidlasovej denne stojí Ukrajinu vojna približne 172 miliónov dolárov, čo je nárast oproti minuloročným 140 miliónom. Výdavky na obranu tak dosahujú až 31 percent HDP, zatiaľ čo Slovensko investuje len okolo dvoch percent. Denník Pravda uvádza, že tento rok Kyjev plánuje na armádu vyčleniť najmenej 54 miliárd eur, zatiaľ čo slovenské ministerstvo obrany hospodári s rozpočtom 2,8 miliardy eur.
Pôvodné odhady z minulého roka predpokladali, že výdavky na obranu budú na úrovni 2,2 bilióna hrivien (približne 46 miliárd eur). Vývoj však spôsobil, že plánovanú sumu museli výrazne navýšiť.
Scenáre do budúcnosti
Nový minister obrany Denys Šmyhaľ upozornil, že rok 2026 sa môže stať najnákladnejším v doterajšom priebehu konfliktu. Zdôraznil, že Ukrajina si nemôže dovoliť míňať menej než Rusko, pretože by to ohrozilo jej územnú celistvosť a životy obyvateľov. Podľa neho by ozbrojené sily v nasledujúcom období mohli potrebovať až 120 miliárd dolárov, hoci taká suma sa považuje za veľmi ťažko dosiahnuteľnú.
Minister financií Serhij Marčenko vysvetlil, že rozpočet bol pripravený v dvoch verziách – optimistickej, ktorá počíta s ukončením bojov už tento rok, a realistickej, ktorá predpokladá ich pokračovanie počas celého roka 2026. Práve s druhým scenárom ráta vláda ako s hlavným.
Závislosť od zahraničnej pomoci
Kyjev bude musieť v budúcom roku pokryť rozpočtový deficit, ktorý sa odhaduje na približne 45 miliárd dolárov. Minister Marčenko pripomenul, že záväzky od medzinárodných partnerov pokrývajú zatiaľ len 35 miliárd. Očakáva však, že výsledky rokovaní s veriteľmi prinesú dodatočné zdroje.
V predchádzajúcich dvoch rokoch získala Ukrajina zo zahraničia viac ako 40 miliárd dolárov vo forme pôžičiek a grantov. Národná banka predpovedá, že v roku 2026 by štát mohol získať až 54 miliárd dolárov, čo by umožnilo vyrovnať deficit aj pri vyšších výdavkoch na obranu. V prípade menej priaznivého vývoja však reálne hrozí, že krajina bude odkázaná na 35 miliárd dolárov, čo naznačuje potrebu ďalšieho zvyšovania domáceho daňového zaťaženia.
Hospodárstvo v riziku
Analýza ministerstva financií poukazuje na to, že deficit by sa mohol v závislosti od scenára zvýšiť z pôvodne plánovaných 9,9 percenta HDP až na takmer 20 percent. Národná banka sa prikláňa k pesimistickej prognóze a upozorňuje, že ak sa podarí zabezpečiť menej finančných zdrojov zo zahraničia, vláda bude nútená dopĺňať rozpočet z domácich príjmov, čo by mohlo znamenať aj vyššiu daň z pridanej hodnoty.
Ďalším kľúčovým faktorom bude vývoj kurzu ukrajinskej hrivny. Centrálna banka odhaduje, že kurz by sa v budúcom roku mohol pohybovať medzi 44,7 až 50,6 hrivny za dolár. Ak sa mena oslabí, importované tovary sa pre obyvateľov výrazne predražia.
