„Úsek medzi hlavným mestom a Lamačom je kapacitne preťažený, tunel by mohol pomôcť. Otázne však je, či sú nevyhnutné celé štyri koľaje – lacnejšie riešenie by mohlo byť pridanie semaforov a kratšie intervaly medzi vlakmi,“ vysvetlil Kubáček.
Rozsiahla modernizácia Bratislavy je nevyhnutná aj pre prejazd VRT spojov vysokou rýchlosťou. Súčasný stav trate umožňuje rýchlosť len okolo 60 km/h, cez hlavnú stanicu dokonca len 30 km/h. Pridaním rýchlostných liniek by sa zvýšil nápor na existujúce trate, ktoré už teraz prevádzkujú regionálne, diaľkové a nákladné vlaky.
Realizácia sa rozdelí do etáp a cena presiahne tri miliardy
Projekt sa plánuje vo dvoch fázach:
- 2030 – 2040: modernizácia bratislavskej siete, rozšírenie uzla a výstavba stanice Stupava
- 2046 – 2050: výstavba rýchlotrate smerom na Česko s napojením na Rakúsko
ŽSR odhaduje náklady na viac než tri miliardy eur, pričom konečná suma závisí od projektovej prípravy a výkupu pozemkov.
Odborníci varujú pred ohrozením iných projektov
Kubáček upozorňuje, že vysokorýchlostná trať môže ohroziť dokončenie prioritných modernizácií tratí: „Každé zatraktívnenie vlakovej dopravy je dôležité, ale investícia do VRT nemusí byť logická z hľadiska úspory času a ekonomickej návratnosti. Projekt ohrozuje aj existujúce modernizácie, ktoré sú pre fungovanie železníc vyššou prioritou.“
ŽSR vidí v projekte šancu zaradiť Slovensko do európskej siete TEN-T a získať eurofondy. Výstavba vysokorýchlostnej trate by umožnila rýchle spojenie so susedmi, odbremenila hlavnú stanicu a zvýšila kapacitu železničnej siete.
Odborníci však zdôrazňujú, že úspora času je minimálna, investícia extrémne nákladná a realizácia projektu by mohla ohroziť už prebiehajúce modernizácie.
