Klimatická kríza už nie je len o stúpajúcich hladinách morí či neznesiteľných horúčavách. Ľudstvo dosiahlo bod, kedy svojou činnosťou fyzicky ovplyvňuje mechaniku celej planéty.
Masívne topenie polárnych ľadovcov mení rozloženie hmoty na Zemi tak drasticky, že dochádza k spomaľovaniu jej rotácie. Píše o tom aj portál Scientific American.
Tento jav prináša nečakaný paradox: globálne otepľovanie odďaluje moment, kedy budeme musieť prvýkrát v histórii vymazať sekundu z nášho času.
Fyzika krasokorčuliarky
Princíp je jednoduchý a funguje rovnako ako pri piruete na ľade. Keď krasokorčuliarka pritiahne ruky k telu, točí sa rýchlejšie. Akonáhle ich rozpaží, jej rotácia sa spomalí.
Zem zažíva moment „rozpaženia“. Miliardy ton ľadu, ktoré boli tisícročia uväznené na póloch v Grónsku a Antarktíde, sa topia a voda steká do oceánov smerom k rovníku. Hmota sa presúva od osi otáčania na okraj, čo funguje ako obrovská planetárna brzda.
Duncan Agnew, geofyzik zo Scripps Institution of Oceanography a spoluautor novej štúdie v časopise Nature, neskrýva prekvapenie nad rozsahom tohto javu.
„Toto je ďalšia z tých vecí typu ‚toto sa ešte nikdy nestalo‘, ktoré vidíme pri globálnom otepľovaní: myšlienka, že tento efekt je dostatočne veľký na to, aby zmenil rotáciu celej Zeme,“ vysvetľuje Agnew.
Súboj tekutého jadra s topiacim sa ľadom
Situácia je o to komplikovanejšia, že na rotáciu Zeme pôsobia protichodné sily. Kým ľadovce planétu brzdia, jej tekuté vonkajšie jadro robí presný opak.
Zmeny v prúdení žeravého jadra spôsobujú, že sa Zem v posledných desaťročiach točí o niečo rýchlejšie. Za uplynulých 50 rokov sa deň skrátil približne o 0,0025 sekundy. Nebyť klimatickej zmeny, tento trend by nás už čoskoro donútil k radikálnemu kroku – zavedeniu negatívnej priestupnej sekundy.
Agnewove výpočty však ukazujú, že topenie ľadovcov tento proces maskuje a odďaľuje. Bez zásahu otepľovania by sme museli upravovať čas oveľa skôr. Teraz to vyzerá, že kritický moment nastane až okolo roku 2028 alebo 2029.
Chaos v počítačových sieťach
Pre bežného človeka je sekunda hore-dole nepodstatná, no pre technológie je to nočná mora. Svetový čas (UTC) sa musí zosúladiť s astronomickým časom, a preto sa občas pridáva takzvaná priestupná sekunda (čas 23:59:60).
Doteraz sme sekundy vždy len pridávali. Nikdy sme žiadnu neuberali.
„Ešte nikdy sa nevyskytla negatívna priestupná sekunda a samotné priestupné sekundy boli vždy problémom pre ľudí, ktorí spravujú počítačové siete,“ varuje Agnew. Odstránenie sekundy je pre softvér bezprecedentný krok, na ktorý mnohé systémy nie sú pripravené.
Nie všetci vedci však bijú na poplach. Spahr Webb z Lamont-Doherty Earth Observatory, ktorý na štúdii nepracoval, zostáva skeptický voči panike. Podľa neho sú tieto úpravy dôležité najmä pre telekomunikácie, nie pre bežný život. „Som prekvapený, že stále zavádzajú priestupné sekundy. Rotácia Zeme sa neustále mení,“ konštatuje Webb.
Hodiny, ktoré nikdy nebudú dokonalé
Celý problém možno čoskoro zmizne sám od seba. Medzinárodný úrad pre váhy a miery (BIPM), ktorý stráži svetový čas, už odhlasoval zrušenie priestupných sekúnd do roku 2035. Otázne zostáva, či nás fyzika Zeme nedobehne skôr, než toto rozhodnutie vstúpi do platnosti.
Jerry X. Mitrovica z Harvardovej univerzity upozorňuje na priepasť medzi našou snahou o presnosť a realitou. „Napriek nášmu ľudskému vnímaniu, Zem nie je dokonalý časostroj,“ pripomína.
