Každý rok v októbri sa naša planéta ponára do prastarej rieky kozmického prachu. Tento materiál, ktorý tu pred dávnymi vekmi zanechala najslávnejšia kométa v dejinách, sa pri vstupe do našej atmosféry mení na oslnivé divadlo – meteorický roj Orionidy.
Obloha ožíva desiatkami svetelných čiar a pripomína nám, že vesmír je v neustálom pohybe.
Tohtoročná prehliadka sa podľa iMeteo začína už 2. októbra a potrvá až do 7. novembra. Kto si však chce vychutnať najintenzívnejší zážitok, mal by si poznačiť dátum okolo 21. októbra. Práve vtedy roj vrcholí a za ideálnych podmienok je možné vidieť aj niekoľko desiatok meteorov za hodinu.
Ich poznávacím znamením je jasná biela farba a žiariace stopy, ktoré dokážu na okamih zotrvať na oblohe ako príznačný podpis. Intenzita roja nie je každý rok rovnaká; astronómovia predpokladajú, že približne každých dvanásť rokov môže dôjsť k výrazne zvýšenej aktivite.
Slávna kométa za sebou zanechala dva ohnivé odkazy
Pôvodcom tohto nebeského predstavenia je Halleyho kométa. Keď sledujeme Orionidy, v skutočnosti vidíme milimetre veľké prachové zrnká z jej chvosta, ktoré pri rýchlosti desiatok kilometrov za sekundu zhoria v zemskej atmosfére.
Naša planéta križuje dráhu tejto kométy dokonca dvakrát ročne. Kým na jeseň nám jej pozostatky prinášajú Orionidy, na jar môžeme vďaka nej sledovať meteorický roj Eta Aquaridy, aktívny od konca apríla do konca mája.
Hviezdny prach odhalil tajomstvá až vďaka slávnej rodine
Hoci prvé záznamy o pozorovaní tohto roja pochádzajú už zo starovekej Číny, európska veda si ho začala všímať až v 19. storočí. Zásluhu na tom má predovšetkým britský astronóm Alexander Stewart Herschel, potomok azda najslávnejšej astronomickej dynastie.
Jeho starý otec William objavil planétu Urán a otec John bol rovnako významným vedcom. Práve Alexander sa zameral na štúdium meteorov a pomohol odhaliť ich kometárny pôvod.
Svoje meno dostala po anglickom astronómovi Edmondovi Halleym, ktorý ako prvý pochopil jej povahu. Ako píše aj NASA, pomocou Newtonových gravitačných zákonov analyzoval záznamy o kométach z rokov 1531, 1607 a 1682 a dospel k odvážnemu záveru: nešlo o tri rôzne telesá, ale o tú istú kométu, ktorá sa periodicky vracia.
Predpovedal jej ďalší príchod na rok 1758. Hoci sa toho sám nedožil, kométa sa skutočne objavila. Bol to triumf vedy a prvýkrát v dejinách ľudstvo dokázalo, že kométy sú súčasťou slnečnej sústavy s predvídateľnými dráhami.
Ak sa teda počas októbrových nocí ocitnete pod jasnou oblohou ďaleko od mestského osvetlenia, nasmerujte svoj pohľad k súhvezdiu Orion. Práve z oblasti blízko tohto výrazného nebeského lovca zdanlivo vyletujú všetky meteory roja. Každý záblesk je pripomienkou majestátnosti vesmíru a pamiatkou na dávnu púť Halleyho kométy.
Zdroj:Youtube/news.com.au
