Slovenské železnice čelia vážnej kríze, ktorú ich vedenie označuje za systémový problém. Dlhodobé podfinancovanie, zastarané procesy a starnúci personál vedú k situácii, ktorá môže vyvrcholiť radikálnymi zmenami.
Tie sa už črtajú. Hovorí sa o zrušení až tisícky pracovných miest. Ide o dramatický krok, ktorý však podľa Finreport.sk, generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Alexander Sako považuje za nevyhnutný.
Starnutie zamestnancov a úbytok nových
V súčasnosti zamestnáva ŽSR približne 12 800 ľudí. Tento počet síce pôsobí robustne, no skrýva v sebe jeden zásadný problém – priemerný vek pracovníkov dosahuje 50 rokov, pričom viacerí zamestnanci už sú v dôchodkovom veku. Obzvlášť kritická je situácia na západnom Slovensku, kde je nedostatok mladých uchádzačov výrazný. Železnice nedokážu konkurovať iným firmám, a to najmä kvôli výške platov či atraktivite pracovného prostredia.
Odhaľovanie nepotrebných pozícií
Vedenie ŽSR už v minulosti čelilo výčitkám ohľadom nadmerného počtu zamestnancov. Už pred šiestimi rokmi upozornil Útvar hodnoty za peniaze na to, že vzhľadom na objem prepravy je počet pracovníkov neúmerne vysoký. Generálny riaditeľ Sako preto plánuje redukciu – konkrétne ide o zrušenie 500 až 1 000 pracovných miest. Podľa jeho slov sa v minulosti vytvárali pozície len z formálnych dôvodov či osobných väzieb, nie pre reálnu potrebu. Pochybnosti vyvolávajú napríklad funkcie ako „manažér produktu“, ktorých prínos je často nejasný.
Úspory nestačia – potrebná je aj motivácia
Hoci znižovanie počtu pracovníkov môže pomôcť šetriť, dôležité je aj udržať tých, ktorí sú pre chod železníc nevyhnutní. Bez navýšenia platov a motivácie mladých ľudí vstúpiť do tejto sféry sa problémy len prehĺbia. Hrozí reálny scenár, že v blízkej budúcnosti nebude mať kto obsluhovať kľúčové technické a prevádzkové úlohy. Výsledkom by boli meškania vlakov, rušenie spojov a celkový úpadok kvality železničnej dopravy.
Peniaze musia prísť zhora
Reformy, ktoré má vedenie ŽSR v pláne, si vyžadujú aj silné finančné krytie. Generálny riaditeľ preto apeluje na ministerstvo dopravy a ministerstvo financií, aby našli prostriedky na zvyšovanie platov a modernizáciu pracovného prostredia. Bez podpory z verejných zdrojov bude akýkoľvek pokus o zmenu len čiastočný a krátkodobý.
Ani druhá štátna železničná firma nie je bez problémov
Podobné ťažkosti sprevádzajú aj Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK), ktorá zodpovedá za osobnú prepravu. Aj keď od roku 2014 do roku 2023 stúpli jej dotácie o 90 %, podnik stále nie je schopný pokryť svoje náklady. Hlavným problémom je stagnácia tržieb a absencia konkurencie, čo oslabuje motiváciu zlepšovať efektivitu a hospodárenie.
Dotácie rastú, ale výsledky chýbajú
Pre rok 2025 má byť ZSSK vyčlenená dotácia vo výške 430 miliónov eur. To je obrovská suma, no kritici upozorňujú, že bez vnútorných reforiem a tlaku na efektívnosť nepovedie iba nalievanie peňazí k zlepšeniu služieb. Podobne ako v prípade ŽSR, aj tu chýba dostatočná snaha prilákať nových zamestnancov či zvýšiť spokojnosť cestujúcich.
Čaká železnice zásadná premena?
Železnice ako základný pilier verejnej dopravy by mali mať stabilnú a funkčnú štruktúru. Súčasná realita však naznačuje, že bez zásadnej premeny – organizačnej, personálnej aj finančnej – môže tento sektor čeliť dlhodobému úpadku. Potenciálne prepustenie tisícky ľudí je len začiatkom oveľa širšej transformácie, ktorú si slovenské železnice už dávno pýtajú.
