Obyvatelia gréckych Atén i turisti na ostrove Eubója zažili v noci na utorok nepríjemné chvíle. Oblasť totiž krátko po polnoci zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 5,2. Hoci otrasy ľudí vyľakali, seizmológovia ubezpečujú, že situácia nepredstavuje dôvod na paniku.
Najsilnejšie zemetrasenie pocítili dovolenkári v pobrežnom meste Nea Styra na juhozápade ostrova Eubója, len niekoľko kilometrov od epicentra. Mnohí vybehli zo svojich ubytovaní priamo na ulicu a niektorí tam zo strachu strávili aj niekoľko hodín. Úrady však zatiaľ nehlásili žiadne obete ani materiálne škody. Informovala TASR.
Predseda Gréckeho ústavu pre zemetrasenia a seizmológiu Efthymios Lekkas pre televíziu ERTnews uviedol, že po hlavnom otrase zaznamenali sériu slabších dotrasov. „Musíme počítať s ďalšou seizmickou aktivitou, no len menšej intenzity,“ dodal.
Grécko sa nachádza v seizmicky aktívnej oblasti a zemetrasenia sú tam pomerne časté. Agentúra AFP pripomenula, že len v máji zasiahlo grécke ostrovy Kréta a Santorini silné zemetrasenie s magnitúdou 6,1, ktoré bolo cítiť v celom Egejskom mori.
Tragickejšie následky malo zemetrasenie v októbri 2020, keď ostrov Samos otrasy s magnitúdou 7 pripravili o život dvoch ľudí. V tureckom Izmire si však rovnaké zemetrasenie vyžiadalo vyše sto obetí.
Európsky model ukazuje najrizikovejšie oblasti
Vedecké poznatky zároveň naznačujú, že obavy zo zemetrasení v regióne nie sú prehnané. Európski vedci totiž vytvorili v roku 2022 prvý komplexný model seizmického rizika pre celý kontinent. Ten má pomôcť politikom a mestám pripraviť sa na prípadné katastrofy a stavať odolnejšie budovy. Téme sa venoval portál Euronews.
Podľa údajov vedcov si zemetrasenia v Európe do roku 2022 vyžiadali viac než 200-tisíc obetí a napáchali škody presahujúce 250 miliárd eur. Keďže presný čas ani miesto budúcich otrasov sa nedá predpovedať, najohrozenejšie regióny musia investovať do infraštruktúry schopnej odolať silnému traseniu pôdy.
Model, ktorý zostavil tím zo Švajčiarskej seizmologickej služby a ETH Zürich, potvrdzuje, že najväčšie nebezpečenstvo hrozí krajinám ako Turecko, Grécko, Albánsko, Taliansko a Rumunsko, pričom výrazné riziko majú aj ďalšie balkánske štáty.
Najohrozenejšie sú husto osídlené mestá s historickou zástavbou, medzi nimi Istanbul, Izmir, Atény, Bukurešť či talianske Neapol a Catania. Všetky tieto oblasti majú za sebou históriu ničivých otrasov.
Vedci upozorňujú, že najväčším problémom sú staré budovy a hustá zástavba v centrách miest. Práve tie výrazne zvyšujú riziko ľudských strát a ekonomických škôd. Štatistiky ukazujú, že len Turecko, Taliansko, Rumunsko a Grécko predstavujú až 80 % z priemerných ročných škôd spôsobených zemetraseniami v Európe, čo je približne 7 miliárd eur.
Model poskytuje dôležité nástroje pre vlády a samosprávy. Umožňuje nastaviť prísnejšie stavebné normy, lepšie plánovať urbanistický rozvoj a pripraviť stratégiu na zmiernenie následkov zemetrasení.
