Hormóny hrajú v ľudskom živote dôležitú úlohu. Denne rozohrávajú v tele tichú symfóniu. Inzulín, ktorý reguluje hladinu cukru v krvi, sa neustále prispôsobuje našim energetickým nárokom. Stresový hormón kortizol prichádza k slovu ráno a so západom slnka sa odmlčí. Melatonín robí pravý opak. To však zďaleka nie je všetko, informuje iDnes.cz.
Menštruačný cyklus
Každá zo štyroch fáz menštruačného cyklu je riadená hormónmi. Jeho primárnym zmyslom je reprodukcia, napriek tomu ovplyvňuje celé telo, od zmeny nálad a krehkosť kostí až po mozog.
Na otázku, ako presne, hľadala odpoveď nedávna štúdia vedcov z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare. A zistila, že hormóny spojené s menštruačným cyklom priamo pôsobia na šedú a bielu mozgovú hmotu.
„Prinášame tak dôkazy o tom, že reprodukčné hormóny nie sú len v centre procesov, ako je stres a zdravie, ale – hoci to znie prehnane – že nás robia tým, kým sme,“ povedala Viktoriya Babenko, spoluautorka výskumu.
Dodala, že zatiaľ čo väčšina súčasných vedeckých poznatkov a klinických praktík sa pokúšala napasovať ženskú biológiu do mužského rámca, páchala na ženách veľké množstvo škôd. Od zle určených diagnóz po zlé dávkovanie liekov a vedľajšie účinky s ním spojené.
To, že vaječníky, maternica a mozog zdieľajú neurologické spojenie, veda už vie nejaký čas, vplyv hormónov na anatómiu mozgu v reálnom čase skúmali vedci však vôbec prvýkrát.
Tehotenstvo
Výsledky štúdie publikovanej v časopise Science odhalili, že hormonálne zmeny v poslednom štádiu tehotenstva menia neurónové spojenia v mozgu. A to permanentne. Čo by mohlo byť dôležitou pomôckou pre štúdium popôrodného správania a mentálneho zdravia žien.
„Všetci vieme, že ženské telo prechádza počas tehotenstva zmenami, ktoré ho pripravujú na starostlivosť o potomkov. Napríklad produkcia mlieka prebieha ešte pred pôrodom. Náš výskum ukazuje, že tieto prípravné zmeny sa týkajú aj mozgu,“ uviedol doktor Jonny Kohl, ktorý štúdiu v londýnskom Inštitúte Francisa Cricka viedol.
Výskum prebiehal na gravidných myšiach a zistil, že progesterón preprogramoval neurónové spojenia v ich mozgoch. Došlo k zvýšeniu formácie synapsií a hustejším permanentným spojením s inými časťami mozgu.
Predtým sa vedci domnievali, že úzka orientácia matky výhradne na dieťa nastane tesne po pôrode a je spôsobená oxytocínovou búrkou. Avšak najnovší výskum naznačuje, že k nej dochádza už v priebehu tehotenstva a že je trvalá.
Rodová nerovnosť
Ďalšia štúdia, prvá svojho druhu vôbec, upozornila v roku 2023 na problém, ktorý predstavuje pre ženské mozgy stres z nerovného zaobchádzania. Ten nepriaznivo ovplyvňuje ich vývoj a zvyšuje pravdepodobnosť psychických porúch či nižšej akademickej výkonnosti.
Štúdia zistila, že ženy v krajinách ako India, kde je rodová nerovnosť na dennom poriadku, vykazovali zmeny v mozgu, ku ktorým dochádza v dôsledku dlhodobého nepriaznivého prostredia a následnej reakcie na stres.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
