Duchoň sa oženil a s manželkou Elenou sa mu narodila dcéra Danka, vytúžené dieťa. V tom čase bol spevák práve na návšteve rodičov v Jelenci, keď mu zazvonil telefón: „Bež domov, máš dcéru!“ Najprv si myslel, že ide o žart, keďže priatelia vedeli, ako veľmi túžil po dievčatku. No keď pochopil, že je to pravda, okamžite nasadol do auta a ponáhľal sa do bratislavskej pôrodnice, kde už na neho čakala malá Danka.
Ani radostná udalosť ako narodenie dcéry ho však neodvrátila od závislosti, ktorá nad ním postupne získavala čoraz väčšiu moc – alkoholu, ktorý ho menil na iného človeka.
Hoci prežíval radosť z otcovstva, démon alkoholizmu mu nedovolil zostať pri zemi. Denne vypil aj liter hanáckej vodky, hazardoval s peniazmi, a jeho impulzívna povaha ho viedla k rozhodnutiam, ktoré ho zrážali na kolená. Liečil sa viackrát, ale márne – po odvykačke prichádzal s fľašou šampanského, aby oslávil, že „je zdravý“.
„Ako dokončil liečbu, zrazu zazvoní Karči u mňa na dvere, ja otvorím a on s dvoma fľašami šampanského hovorí: ‚Poďme to osláviť! Konečne som zdravý! Dal som to!‘“ spomínal jeho blízky priateľ Ľubo Belák, ktorý až neskôr pochopil, prečo Duchoň nachádzal útechu v alkohole.
„Karol, to bol ten Karol Nationale, to bol ten človek, ktorého všetci milovali. Bolo to z jedného dôvodu, že Karol nielen spieval, ale aj žil tak úžasne a v podstate tým svojím štýlom života, ako keby zhorel,“ zaznelo v Sieni slávy na adresu nezabudnuteľného speváka, ktorého napokon nedokázal uchrániť pred sebazničením nikto.
Bol to strach, ktorý liečil pohárikom
Podľa Ľuba Beláka bol Karolov najväčší problém vnútorný nepokoj. Krátko pred vystúpením sa triasol od nervov, bál sa zlyhania a odmietnutia. Alkohol mu pomáhal prekonať túto úzkosť. No čím častejšie po ňom siahal, tým menej sa vedel vymaniť z jeho osídiel. Jeho kariéru i zdravie pohltil kolotoč závislosti a úniku.
„Po čase som rozmýšľal, prečo sa to tak skončilo s Karolom. Bola to ešte doba, v ktorej sme ťažko hľadali pomoc, keď sme mali buď depresiu, alebo nejaký psychický problém, s ktorým sa nevie človek vyrovnať. A on asi štvrť hodiny pred tým, ako mal ísť na pódium, stál a trpel. Bol to strach… A ten strach ho vždy motivoval k tomu, aby si dal ,ukľudňovák‘. A možno tak sa to nejako začalo, že on začal vyrovnávať tie obavy z toho, že buď zlyhá, alebo nebude mať úspech, alebo ho ľudia nepoznajú. Jeho totiž dosť urazilo, keď niekam prišiel a niekto sa spýtal, kto je to Duchoň. A on toto vyrovnával tými pohárikmi,“ vysvetlil.
Zanechal po sebe výkriky duše a piesne, ktoré spájajú
Karol Duchoň zomrel len deň po svojich meninách, 5. novembra 1985, vo veku 35 rokov. Príčinou boli následky dlhodobého alkoholizmu. Zanechal po sebe nielen legendárne piesne ako „Mám ťa rád“, ale aj odkaz: že aj najžiarivejšie hviezdy môžu zhorieť, ak im nikto nepodá pomocnú ruku včas.
„Karol Duchoň – Mám ťa rád“ od Retro Music SK. Vydané: 2014. Zdroj: YOUTUBE/Retro Music SK
Aj keď nebol typickým rodinným otcom, ktorého by si ľudia mohli dať za vzor, jeho hudba a osobnosť dokázali spájať ľudí a šíriť radosť. „Jeho pesničky boli výkrikmi, ktoré patrili ľuďom. Takéhoto človeka by sme dnes potrebovali, ktorý spája a nerozdeľuje,“ povedal Ľubo Belák o Duchoňovi.
Jeho život bol plný energie, ale aj smútku, no jeho hlas znie dodnes. „Keď sa stretneme tam hore, ja mu dobre vynadám,“ odkázala so slzami v očiach Eva Máziková. Aj po 39 rokoch zostal v jej srdci.
