V poslednú marcovú nedeľu sa opäť mení čas na letný, čo znamená, že v noci stratíme jednu hodinu spánku, keďže sa hodiny posunú o šesťdesiat minút dopredu. Už dlhé roky sa vedú diskusie o tom, ktorý čas je pre ľudský organizmus vhodnejší – zimný alebo letný. Napriek neustálym debatám má táto otázka jasnú odpoveď.
Zmena na letný čas môže negatívne ovplyvniť zdravie človeka, pričom medzi najčastejšie problémy patria únava, podráždenosť a depresia. Ľudský organizmus prirodzene odmieta umelé zásahy a funguje podľa prirodzeného biorytmu. Otázkou však zostáva, ktorý čas je pre telo najvhodnejší. Podľa fyziologičky Heleny Illnerovej z Akadémie vied je ideálnou voľbou práve súčasný zimný čas. Píše portál Expres.
Podľa nej by sa tento čas nemal označovať ako zimný, pretože ide o štandardný stredoeurópsky čas, ku ktorému by sme sa mali vrátiť. V tomto čase je slnko na pravé poludnie presne nad hlavou a tma sa rozdeľuje okolo polnoci, čím sa zachováva prirodzená symetria dňa a noci.
Ranné svetlo je kľúčové
Pre ľudský organizmus je kľúčové najmä ranné svetlo, ktoré synchronizuje vnútorné hodiny. Ak by sa zachoval letný čas, ľudia by častejšie vstávali do tmy, čo by narušilo prirodzené biorytmy, najmä u tých, ktorí majú tendenciu ponocovať. Ranné svetlo totiž napomáha nastaviť vnútorné hodiny tak, aby fungovali správne, zatiaľ čo večerné svetlo môže spôsobiť ich predčasné posunutie.
Mnohí odborníci sa preto prikláňajú k jednotnému času, pričom preferujú práve zimný variant. Letný čas už v súčasnosti neprináša významné ekonomické ani energetické výhody, a jeho zachovanie je skôr otázkou administratívnych rozhodnutí v rámci Európskej únie.
Hoci sa o zrušení striedania času v inštitúciách EÚ diskutuje už viac než desať rokov, zatiaľ nepadlo definitívne rozhodnutie. Európska komisia opakovane navrhuje ukončenie tejto praxe, pričom aktuálny plán počíta s možným zrušením už v nasledujúcom roku. Niektoré krajiny, ako Rakúsko, však požadujú odklad, pričom v spolupráci s Nemeckom a Fínskom presadzujú ako jednotný čas letný variant. Nájsť spoločnú dohodu tak zostáva aj naďalej komplikovaným procesom.
