Zima nie je pre prírodu obdobím nečinnosti. Práve naopak – mráz a sneh zohrávajú zásadnú úlohu v tom, v akej kondícii bude pôda počas jari a leta. Odborníci upozorňujú, že teplé zimy bez snehu, ktoré sú v posledných rokoch čoraz častejšie, môžu mať vážne dôsledky pre poľnohospodárstvo, lesy aj zásoby vody v krajine.
Hoci sa môže zdať, že príroda v zime „oddychuje“, v pôde prebiehajú dôležité fyzikálne a biologické procesy. Tie rozhodujú o tom, ako dobre dokáže pôda zadržať vodu, živiny a ako sa vyrovná s jarným suchom či letnými horúčavami. Informuje o tom portál iMeteo.
Mráz ako prirodzený obnoviteľ pôdy
Keď pôda v zime premrzne, voda obsiahnutá v jej štruktúre sa pri zamŕzaní rozpína. Tento proces pôdu jemne rozrušuje, kyprí a prevzdušňuje. Na jar je potom schopná lepšie prijímať vlahu aj živiny, čo je kľúčové pre rast rastlín.
Mráz zároveň pôsobí ako prirodzený regulátor. Pomáha obmedzovať množstvo prezimujúcich škodcov, lariev a choroboplodných zárodkov. Ak mrazy chýbajú, škodcovia sa môžu nekontrolovane premnožiť, čo sa následne prejaví počas celej vegetačnej sezóny.
Sneh ako ochranná perina pre krajinu
Ešte dôležitejšiu úlohu než samotný mráz zohráva snehová pokrývka. Tá funguje ako izolačná vrstva, ktorá chráni pôdu pred extrémnymi výkyvmi teplôt. Aj počas silných mrazov tak zostáva teplota pôdy relatívne stabilná, čo je nevyhnutné pre prežitie koreňov rastlín aj pôdnych mikroorganizmov.
Sneh je zároveň nenahraditeľným zdrojom vody. Jeho pomalé jarné topenie umožňuje, aby sa voda postupne vsiakla do pôdy, namiesto toho, aby rýchlo odtiekla po povrchu. Práve vďaka snehu sa po zime dopĺňajú zásoby podzemnej vody a znižuje sa riziko jarného sucha.
Najhorší scenár: holomrazy
Za najproblematickejšie odborníci považujú tzv. holomrazy – silné mrazy bez snehovej pokrývky. V takýchto podmienkach pôda premŕza do veľkej hĺbky, poškodzujú sa korene rastlín a hynú aj prospešné pôdne organizmy.
Výsledkom je na jar zhutnená, suchá pôda, ktorá je náchylnejšia na eróziu a horšie zadržiava vodu. Takéto poškodenie sa nemusí prejaviť okamžite, no jeho dôsledky sa kumulujú z roka na rok.
Aká zima je pre pôdu ideálna?
V našich klimatických podmienkach je ideálna zima s miernymi mrazmi a súvislou snehovou pokrývkou vysokou približne 10 až 30 centimetrov, ktorá pretrvá aspoň niekoľko týždňov. Takáto kombinácia pôdu chráni, regeneruje a pripravuje na vegetačnú sezónu.
Naopak, teplé zimy bez snehu alebo časté výkyvy počasia výrazne znižujú úrodnosť pôdy a jej schopnosť zadržiavať vodu.
Klimatická zmena mení aj naše zimy
S postupujúcou klimatickou zmenou sú zimy so stabilnou snehovou pokrývkou čoraz vzácnejšie. Dôsledky sa neprejavujú okamžite, no na jar ich cítime v podobe sucha, nižších výnosov a zhoršenej kvality pôdy.
To, čo sa deje v zime, má pritom zásadný vplyv na celý zvyšok roka. Práve preto môže byť tohtoročná zima po dlhšom období sucha pre krajinu dôležitým zlomom – šancou, ako do pôdy opäť vrátiť aspoň časť stratenej vlahy a lepšie ju pripraviť na prichádzajúce horúce leto.
