Za každým veľkým šampiónom stojí silný príbeh. Ten Novak Djokovič práve rozpovedal – a nie je to len príbeh o loptičkách a trofejách. V podcaste (Ne)uspjeh prvaka otvorene prehovoril o rokoch, keď jeho otec Srdjan musel urobiť nemožné, aby mu vôbec umožnil hrať tenis. A nie vždy to išlo legálne cestou.
„Prvýkrát som išiel do Ameriky na turnaje ako Prince Cup a Orange Bowl. Potrebovali sme zohnať okolo 5 000 dolárov, ale nikto ich nevedel len tak požičať. Otec sa preto obrátil na známych, ktorí patrili medzi úžerníkov a kriminálnikov,“ priznal Djokovič bez prikrášľovania. Rodina sa v tom období dostala pod obrovský tlak. Banky peniaze nechceli požičať, nieto ešte bez záruk. A tak Srdjan siahol po možnosti, ktorú väčšina rodičov radšej odmietne. „Keď sa otec opýtal úžerníkov, aký bude úrok, povedali: ‚Normálne 15–20 percent, ale keď sa ponáhľate, tak 30.‘ Nemal na výber, podal ruku a povedal: ‚Splátim to.‘“
S týmto rozhodnutím prišli roky plné neistoty. „Naháňačky a šialené situácie, len aby sme prežili. Veľa z toho sme ako deti netušili,“ doplnil Novak. Vyrastali na hrane – nielen finančnej, ale aj psychickej. A to všetko len kvôli šanci preraziť v športe, kde aj talentovaný chlapec z Balkánu musel zápasiť s realitou. Djokovičovo detstvo navyše sprevádzali aj bomby a sirény. V 90. rokoch bol Belehrad miestom, kde sa život menil z hodiny na hodinu. Ich rodina sa často musela presúvať, improvizovať, prežívať. A aj keď mal Novak talent na futbal či lyžovanie, vybral si raketu. A srdce.
„Základný klub pomohol, ale nestačilo to. Federácia prispela len symbolicky,“ priznal. Rozhodujúci zlom nastal počas cesty do USA, kde sa dostal do hľadáčika agentúry IMG. „Hlavným dôvodom bola pozvánka od IMG. Vtedy tam bola aj Monica Seles a agentúra si vyberala najväčšie talenty každej generácie,“ spomína. Táto cesta však nebola žiadna dovolenka. Jazyková bariéra, núdzové ubytovanie, neistota… a vedomie, že doma niekto čelí úžerníkom, len aby mu tento výlet umožnil.
Svoje najtemnejšie obdobie zažil Djokovič v roku 2018. Po neúspechu na Miami Open uvažoval o konci. „Nebol som si istý, či ešte chcem hrať. Bol som vyhorený,“ priznal. Všetko zmenila dovolenka s rodinou. „Vidieť moju ženu Jelenu a syna Stefana hrať tenis, ma nakoplo. Povedal som si: ‚Stále to vo mne je.‘“ Odvtedy sa naplno vrátil – a začal prepisovať tenisovú históriu. Aj keď sa často cítil ako outsider. „Bol som v tieni Federera a Nadala. Cítil som sa nepochopený, ako nechcené dieťa,“ povedal úprimne. A k porovnaniam s nimi sa vyjadril jasne: „Hovoria, že mám menej talentu ako Federer, ale to neznamená, že žiadny nemám. Každý máme niečo svoje.“
Dnes má na konte 24 grandslamov, stovky týždňov na čele rebríčka a status legendy. Z dieťaťa vojny a dlhov vyrástol globálny symbol vytrvalosti. A jeho otec? Ten nie je len otcom šampióna. Je príkladom toho, že niekedy musí človek prekročiť hranice, aby dal svojmu dieťaťu šancu na život mimo nich.
