Producent a porotca Jaro Slávik sa po dlhej dobe opäť otvorene vyjadril k svojej kontroverznej mladosti. Dva pornografické snímky, ktoré natočil ako 18-ročný, zanechali v jeho živote trvalú stopu. Dnes priznáva, že išlo o chybu, ale nezlomila ho. Opora, ktorú našiel v manželke a v sebe samom, mu pomohla ustáť aj verejný lynč.
Mladý, zúfalý a bez peňazí
Začiatkom 90. rokov, krátko po prijatí na filmovú a televíznu fakultu VŠMU, sa mladý Slávik ocitol v ťažkej finančnej situácii. Žil s priateľkou v prenajatom byte a peniaze, hoci už zarábal, nestačili. Priznáva, že zatiaľ čo jeho kamaráti kradli v Rakúsku alebo sa zaplietli s drogami, on zvolil iný spôsob – prijal ponuku účinkovať v pornografických filmoch. Informuje o tom portál Dobré Noviny.
„Kamoši v tom čase chodili kradnúť do Rakúska, no ja som sa toho bál. Albánci robili drogy, skúšal to aj jeden môj kamarát, zobrali mu drogy a nezaplatili. Mne sa naskytla tá možnosť, točiť gej porno, povedal som si, že OK., možno sa mi naskytne aj hetero porno, čo by ma viac bavilo. Ale po dvoch filmoch som zistil, že toto nie je cesta,“ priznal v relácii K-Fun na rádiu Viva.
Skúsenosť, ktorá ho poznačila
Slávik vníma svoje rozhodnutie ako dôsledok viacerých nesprávnych impulzov a osobného hľadania. Späť by však nič nevzal, hoci následky boli dlhodobé. „Nie je to úplne najzdravší priemysel na mentálne nastavenie. Povedzme si, že človek, ktorý je mentálne v poriadku, by to nerobil,“ povedal pre vidaduTV.
Podľa neho ľudia do porna často utekajú pred vlastnými traumami alebo túžbou po uznaní. „Myslíte si, že tou pozornosťou nahradíte lásku.“
Oscara za porno a prvá láska
Aj po rokoch hovorí o svojom pôsobení vo filmoch pre dospelých s iróniou: „Som taký zvyknutý žiť úspešný život, že ešte aj v porne som získal Oscara.“
Pravdou však je, že keď v roku 2012 prepukla táto aféra, nebolo to jednoduché. Bulvár sa do neho pustil naplno a otázkami nešetril ani jeho rodinu. Slávik vtedy verejne priznal, že pod pseudonymom Roman Gregor natočil dva filmy pre dospelých, keď mal len 18 rokov „Samozrejme sa s tým, čo som vtedy natočil, nijako nechválim, nie som na to ani trochu pyšný, ale na druhú stranu som nikdy nikoho neokradol, nezranil ani nezabil. Bol som mladý a urobil som hlúposť,“ povedal pre český Instinkt.
Opora v láske a rodine
Napriek všetkému mu najväčšou oporou ostala manželka Andrea, spolužiačka zo strednej školy. „Je to moja prvá láska a vlastne jediná láska môjho života. Najlepší človek v mojom svete,“ vyznal sa Slávik, ktorý sa s ňou stretol už ako tínedžer.
Ich prvé rande skončilo len platonicky: „Boli sme spolu na jednom rande a ona povedala, že to bolo to jedno rande navyše, čo potrebovala v živote a potom sme sa dlhé roky nevideli.“
Keď sa vzali, priznal jej aj svoju minulosť. „Už v tej dobe, keď som sa ženil a dozvedela sa to, bola to takmer desať rokov stará vec,“ uviedol Slávik v rozhovore pre Nový Čas. Jeho manželka mu však nikdy nič nevyčítala.
Traumy z detstva a potreba uznania
Narodil sa ako dieťa populačného boomu 70. rokov, do rodiny, ktorú už vtedy poznačil veľký vekový rozdiel rodičov. Otec bol o 32 rokov starší než matka. „Z pohľadu päťdesiatnika si myslím, že to neboli veľmi šťastní ľudia. Udialo sa im niečo, čo ich spojilo – ja,“ povedal Slávik, ktorý priznáva, že si so sebou nenesie mýtus šťastného detstva.
Od útleho veku sa snažil zaujať výnimočnosťou. Písal básne, prózu, učil sa cudzie jazyky a napokon sa ako 17-ročný dostal na VŠMU.
Dva životy
Dnes Slávik tvrdí, že najdôležitejšie je naučiť sa prijať aj svoju temnejšiu stránku – tú, ktorú by mnohí radšej popreli. „Podľa mňa je najťažšie a zároveň najdôležitejšie objať v sebe aj pomyselný kaktus, niečo, čo vás bolí,“ zamýšľa sa.
Aj po rokoch sa stretáva s výčitkami a online komentármi, ktoré mu pripomínajú minulosť. „Nebolo to ľahké obdobie, nebolo to príjemné obdobie. Dozvuky sú dodnes, ale keď ustojíte to, čo som musel ustáť ja, ustojíte hocičo.“ Na záver dodáva: „Človek žije dva životy. Ten druhý začne žiť v momente, keď si uvedomí, že na tomto svete je iba raz.“
