Jeho mlčky prebraté jedlo a okamžitý návrat do cely pôsobia veľmi neprirodzene a znepokojujúco. Dlhé obdobia ticha a izolácie v jeho prípade vytvárajú atmosféru, ktorá zvyšuje napätie vo väznici a vyvoláva otázky o jeho psychickom stave a motivácii.
Juraj Cintula
Bývalý poet sa do povedomia verejnosti dostal nielen svojou tvorbou, ale predovšetkým dramatickým činom – atentátom na premiéra Roberta Fica, ktorý sa odohral 15. marca minulého roku. K útoku došlo počas výjazdového rokovania vlády v Handlovej, keď Cintula postrelil predsedu kabinetu.
Motiváciou útočníka bol nesúhlas s vládnou politikou, najmä s kontrolou médií a prístupom k situácii na Ukrajine. Pôvodné obvinenie z pokusu o úkladnú vraždu bolo neskôr prekvalifikované na teroristický útok na chránenú osobu, čo mu môže priniesť doživotný trest väzenia.
Počas väzby Cintula priznal, že svoj čin neoľutoval, pričom nešlo o cieľ premiéra zabiť. Vyjadril skôr pocit vnútorného uvoľnenia. V priebehu stíhania absolvoval krátky pobyt na psychiatrii a neskôr sa presunul do väzby v režime samotky. Na súde vysvetlil svoju motiváciu ako odpor voči poškodeniu kultúry, keď na otázku, prečo k útoku došlo, odpovedal, že konal „lebo škrtil kultúru“.
Svoj čas za mrežami opisuje s nečakaným nadhľadom. V liste uviedol, že sa oňho vo väzbe starajú dobre, prirovnal to k starostlivosti o „posledného nosorožca určeného na rozmnožovanie“ – s úctou a bez vyhrážok. Problémy mu robí len absencia bežných vecí, ako je hrebeň alebo okuliare, ktoré sú označené za potenciálne nebezpečné. Manželka, ktorá si s ich synom zmenila priezvisko, ho navštevuje raz mesačne a denne s ním telefonuje, čo predstavuje jeho hlavnú emocionálnu oporu.
Proces s Cintulom bude pokračovať a pred súd sa postavia aj ochrankári premiéra Fica, ktorí majú pred súdom vypovedať o udalostiach a okolnostiach atentátu.
Život za múrmi slovenských väzníc tak prináša kontrastné príbehy. Niektorí odsúdení sa snažia vyplniť čas prácou, štúdiom alebo pomocou iným, zatiaľ čo ďalší vedú skôr pasívny a izolovaný život. Spoločným menovateľom je však fakt, že každý z nich čelí realite dlhoročného alebo doživotného trestu, ktorá nevyhnutne formuje ich každodennú existenciu.
