Výrazné korenie pochádzajúce z Malej Ázie a Strednej Ázie láka ľudí výraznou aromatickou vôňou, i chuťou. Jeho pôvod siaha až do ďalekého staroveku, kde sa používal najmä na medicínske účely, ale tiež v parfumérskom priemysle. Prečo si ho dnes dopriať v jedálničku?
Šafran, ktorému sa hovorí aj červené zlato, už na prvý pohľad upúta nádhernou karmínovou farbou. Prívlastok zlato získal najmä kvôli tomu, že toto korenie je skutočne drahé, oproti iným koreninám. Získava sa zo šafránového krokusu, pričom pre každý z kvetov je typická červená blizna. Tá sa ručne zbiera a následne suší. Šafran je teda vzácny najmä preto, lebo sa pracne ručne zbiera a na kilogram koreniny je potrebné usušiť približne 200 000 kvetov.
Medzi najväčších producentov šafranu na svete patrí India, ale tiež Irán, či slnkom zaliate Španielsko. Korenie vyniká aromatickou vôňou, chuťovo je však horké, až mierne sladkasté. V kuchyni sa využíva najmä na dochutenie rôznych polievok, do šalátov, či na dochutenie mäsa.
V minulosti šafran predstavoval bohatstvo, luxus a tiež moc. Vďaka svojej farbe sa používal aj v textilnej výrobe, kde sa ním zafarbovali rôzne kusy oblečenia pre kráľov a šľachtu. Zo šafranu sa vyrábali tiež parfémy, no neraz šafran slúžil ako platidlo.
A hoci za neho zaplatíte viac, ako za iné koreniny, je dobré ho z času na čas zaradiť do svojho jedálnička. Šafran má totiž priaznivý vplyv na ľudský organizmus.
Šafran sa už mnohé roky používal v tradičnej medicíne. Obsahuje totiž látky ako krocín, krocetín a picrokrocín, ktoré pozitívne vplývajú na našu náladu. Už viaceré štúdie naznačili, že dokáže odbúrať stres a prináša do života pohodu. Šafran však dokáže tiež podporovať trávenie, prispieva k zdraviu cien a srdca.
Hoci je šafran koreninou, treba ho konzumovať v rozumnej miere a teda len malých množstvách. Nadmerná konzumácia šafranu môže byť totiž zdraviu škodlivá.
