V Trnavskom kraji sa prudko zvyšuje výskyt vírusovej žltačky typu A. Od začiatku roka hygienici zaznamenali 259 prípadov, čo je trojnásobne viac než vlani. Najviac postihnuté sú okresy Dunajská Streda a Galanta. Úrady už prijali karanténne a protiepidemické opatrenia.
Od začiatku roka bolo v Trnavskom kraji hlásených 259 prípadov vírusovej hepatitídy typu A (VHA). Ako pre TASR uviedla Zuzana Kováčová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Trnave, ide o výrazný medziročný nárast.
„Najvyššia chorobnosť je zaznamenaná v okresoch Dunajská Streda (100 prípadov) a Galanta (78 prípadov),“ spresnila Kováčová. Zvyšné okresy vykazujú nižšie, no stále znepokojujúce čísla – Skalica (30 prípadov), Trnava (28), Senica (15), Hlohovec (5) a Piešťany (3).
Trnava hlási päťnásobný nárast
V okrese Trnava sa situácia zhoršila najvýraznejšie, hygienici tu evidujú päťnásobný medziročný nárast.
„Od začiatku októbra evidujeme v tomto okrese 16 ochorení na VHA, z toho dva menšie epidemické výskyty po tri prípady, jeden rodinný výskyt a deväť sporadických prípadov,“ ozrejmila Kováčová.
Aj v okrese Hlohovec sa v posledných týždňoch objavili tri sporadické prípady ochorenia.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave už prijal konkrétne opatrenia. „RÚVZ so sídlom v Trnave nariaďuje osobám, ktoré boli v kontakte s chorými, karanténne opatrenia. Tieto osoby sú pod lekárskym dohľadom a ďalej nariaďuje protiepidemické opatrenia podľa charakteru ohniska nákazy – napríklad v školách alebo na pracoviskách,“ doplnila Kováčová.
Ako sa žltačka typu A prenáša?
Hepatitída typu A je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré spôsobuje vírusový zápal pečene. Prenáša sa najčastejšie priamym kontaktom s infikovanou osobou alebo kontaminovanými predmetmi.
Ochorenie sa začína nenápadne, príznakmi podobnými chrípke, bolesťami brucha a kĺbov, únavou či zvýšenou teplotou. Postupne sa môže objaviť tmavý moč a žlté sfarbenie pokožky a očných bielok, informuje o tom Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na svojej webovej stránke.
Odborníci upozorňujú, že najúčinnejšou ochranou je dôkladné a pravidelné umývanie rúk a dodržiavanie zásad osobnej hygieny. V oblastiach so zvýšeným výskytom sa odporúča aj očkovanie, ktoré poskytuje dlhodobú ochranu pred infekciou.
