Od budúceho roka sa majú dotácie na energie výrazne zmeniť. Aj keď sa ešte len rozhoduje o konečnej podobe systému, jedno je jasné – vláda chce nastaviť nové pravidlá tak, aby nešlo o pomoc pre všetkých bez rozdielu.
Zmeny avizoval premiér Robert Fico, keď vyhlásil, že štát chce pokryť náklady na plyn a teplo pre 90 percent domácností. Znamená to, že desať percent domácností bude z tejto podpory vylúčených. Najmä tých, ktoré majú vyššie príjmy a zvládnu účty aj bez štátneho zásahu.
Takéto nastavenie sa však bije s plánmi ministerky hospodárstva Denisy Sakovej, ktorá dlhodobo hovorí o adresnej pomoci pre najzraniteľnejších. Jej tím dokonca začal zhromažďovať rozsiahle dáta o domácnostiach, aby určil, kto je skutočne v energetickej núdzi.
- Pomoc by mala byť automatická, bez zložitého papierovania
- Podpora má smerovať hlavne k neúplným rodinám, seniorom a zdravotne znevýhodneným
- Domácnosti s vyššími príjmami môžu zostať mimo
- Zavádza sa systém výpočtu pomoci podľa výdavkov a zostatku na účte
Kto bude mať nárok a kto zostane bokom?
Rozhodujúcim faktorom pre získanie dotácií bude výška príjmu a spotreby energií. Ministerstvo hospodárstva počíta s viacerými scenármi, ktoré majú byť efektívnejšie než plošná podpora. Medzi možnosti patrí napríklad stanovenie určitej hranice príjmu, nad ktorú už pomoc nedosiahne, alebo model, ktorý zohľadní to, koľko percent príjmu domácnosť minie na energie.
„Kľúčom pre prijímateľov dotácií bude najmä výška ich príjmu a spotreby,“ uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková pre Pravda.sk. Tento prístup by mal zabezpečiť, že pomoc dostanú tí, ktorí ju naozaj potrebujú, a nie tí, ktorí si ju môžu dovoliť aj bez nej.
Zároveň sa diskutuje aj o možnom zavedení limitov spotreby – ak niekto prekročí určenú hranicu, za nadspotrebu by mohol platiť trhovú cenu. Tento krok by mohol podporiť zodpovednejšie správanie domácností a obmedziť plytvanie energiami.
Miliardy v hre a európske peniaze ako riešenie?
Podpora energií stojí Slovensko miliardy. Len za posledné dva roky sme na kompenzácie minuli štyri miliardy eur. Ak by sa pokračovalo v plošnej pomoci aj v roku 2026, štát by to mohlo stáť ďalších 370 miliónov eur, uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Zmenou systému by však Slovensko mohlo ušetriť stovky miliónov. Analýza INESS ukazuje, že podpora 200-tisíc domácností sumou 30 eur mesačne by ročne vyšla na 72 miliónov eur. V porovnaní s plošným modelom ide o výraznú úsporu.
Premiér Fico zároveň spomenul možnosť financovať nový model z eurofondov. Vláda preto už rokuje s Európskou komisiou o tom, ako využiť nevyčerpané európske zdroje na energopomoc a projekty diverzifikácie.
„V žiadnej krajine nemôže byť viac ako polovica domácností chudobná,“ povedal Radovan Ďurana z INESS.
Namiesto krátkodobých riešení sa čoraz viac hovorí o potrebe znížiť energetickú spotrebu domácností, napríklad cez programy obnovy domov. Tak by sa dosiahla nielen trvalá úspora nákladov, ale aj zníženie závislosti od plynu.
Rozhodovanie o finálnej podobe systému však ešte pokračuje. V hre sú rôzne možnosti a bude záležať najmä na tom, aký kompromis nájde vládna koalícia.
