Vedci z Oceánografického inštitútu Poľskej akadémie vied (PAN) bijú na poplach. Vo februári 2026 zaznamenali najnižšiu hladinu Baltského mora v dejinách meraní.
Priemerný stav vody klesol až o 67 centimetrov pod dlhodobý normál, čo v celom morskom bazéne predstavuje úbytok približne 275 miliárd ton vody.
Čísla môžu znieť dramaticky, oceánografovia upokojujú verejnosť. Voda sa neodparila, ani neodtiekla do podzemia. Stala sa však „obeťou“ špecifických meteorologických podmienok, píše Gazeta. Od začiatku januára totiž nad regiónom dominovala stabilná tlaková výš so silným východným prúdením.
Krátkodobý posun vodnej masy
Tieto vytrvalé vetry pôsobili ako obrovský piest a týždne vytláčali vodu cez dánske prielivy smerom do Severného mora. V oceánografii sa tento jav nazýva „wind set-down“ (veterný odnos).
Na rozdiel od globálneho otepľovania a zvyšovania hladín oceánov, tu ide o krátkodobý, mechanický posun vodných más spôsobený atmosférickým tlakom a vetrom.
Rekordne nízka hladina predstavuje vážnu výzvu pre námornú dopravu a logistiku. Mnohé prístavy v Poľsku a Nemecku hlásia plytšie prístupové kanály, čo obmedzuje ponor lodí a vyžaduje mimoriadne opatrné plánovanie manévrov.
Na viacerých miestach, napríklad vo Vislianskom zálive, sa dokonca obnažili časti morského dna, ktoré sú za bežných okolností pod vodou. Tento stav komplikuje nielen nákladnú dopravu, ale aj prácu miestnych rybárov a pobrežnú stráž.
Zdroj: YouTube/@dziwnow
Problém, ktorý môže priniesť benefity
Nízka hladina síce prináša problémy v doprave, pre ekosystém Baltského mora môže paradoxne znamenať záchranu. Balt patrí medzi poloslané vodné plochy a jeho hlboké priehlbiny dlhodobo trpia nedostatkom kyslíka, čím vznikajú „mŕtve zóny“ (hypoxia).
Vedci z PAN naznačujú, že ak sa teraz zmení smer vetra na západný, mohlo by dôjsť k masívnemu vliatiu studenej, slanej a najmä na kyslík bohatej vody zo Severného mora. Tento tzv. „major Baltic inflow“ by mohol prečistiť dno Baltského mora a obnoviť život v jeho najhlbších častiach.
Historicky boli extrémne výkyvy hladiny v Balte spojené s prudkými búrkami a náhlymi zmenami tlaku. Súčasný stav je však iný – ide o výsledok neobvykle dlhého obdobia bez „vyrovnávacích tokov“.
Odborníci zdôrazňujú, že ide o prechodný jav. Akonáhle východné vetry poľavia, hladina Baltu by sa mala začať postupne vracať k normálu.
