Zníženie znečistenia v súlade s akčným plánom EÚ pre nulové znečistenie by mohlo zlepšiť duševné zdravie v celej Európe.
Publikácia Európskej environmentálnej agentúry (EEA) sa zaoberá súvislosťami medzi znečistením ovzdušia, hlukom a chemickým znečistením a problémami duševného zdravia.
Súvis s depresiou
Podľa jej zistení totiž znečistenie životného prostredia súvisí s viacerými duševnými poruchami v Európe. EEA zároveň dodala, že dodržiavanie právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia by mohlo prispieť k zníženiu miery depresií a úzkosti medzi Európanmi. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
„Štúdie jednotne poukazujú na to, že znečistenie ovzdušia, napríklad vo forme jemných pevných častíc (karcinogénnych mikročastíc schopných preniknúť do krvného obehu, PM2,5) a oxidu dusičitého (NO2), súvisí s depresiou a depresívnymi príznakmi,“ uviedla EEA vo svojej správe.
Vystavenie sa olovu, látkam narúšajúcim endokrinný systém a iným chemickým látkam, najmä vo „vývojových fázach života, môže zvýšiť riziko duševných porúch v neskoršom živote“, upozornila agentúra.
Prínosy pre duševné zdravie
Podľa EEA môže mať hlukové znečistenie – spôsobené leteckou a cestnou dopravou – taktiež súvis so zvýšeným rizikom depresie a úzkosti, najmä u zraniteľných osôb.
„Pokrok smerom k cieľu nulového znečistenia môže priniesť ďalšie prínosy pre duševné zdravie a pohodu,“ uviedla agentúra vo svojom vyhlásení.
Okrem toho riešenia založené na prírode ponúkajú vedecky preukázané prínosy pre ľudí trpiacich duševnými poruchami, a to znížením stresu, úzkosti a depresie a zlepšením celkovej pohody prostredníctvom kontaktu s prírodou, uviedla EEA.
Podľa agentúry predstavovali duševné poruchy v roku 2023 šiestu „najväčšiu záťaž“ v rámci Európskej únie a boli ôsmou najčastejšou príčinou úmrtí.
