Rodina Whittakerových sa stala symbolom toho, ako dokáže izolácia, chudoba a opakované príbuzenstvá ovplyvniť celé generácie. Žijú v odľahlej oblasti Západnej Virgínie a do povedomia verejnosti sa dostali až vďaka dokumentárnym záberom, ktoré ukázali ich každodenný život.
Ich domov sa nachádza v osade Odd, zasunutej do hôr Apalačského pohoria. V tejto oblasti kedysi vládla ťažba uhlia, no s jej úpadkom prišla aj dlhodobá nezamestnanosť a chudoba. Miestni obyvatelia často žijú z nízkych príjmov či sociálnych dávok, pričom obchody, školy aj nemocnice sú ďaleko. Verejnáľprava je takmer neexistujúca a mladí, ktorí majú možnosť, odchádzajú preč. Tí, ktorí ostávajú, sa väčšinou nedokážu vymaniť zo začarovaného kruhu biedy. Píše Seznam.cz.
Dom Whittakerových stojí na konci prašnej cesty. Okolie pôsobí zanedbane – dvory sú plné odpadu, starých áut a rozpadnutých prístreškov. Vnútro domu je tmavé a stiesnené, bez bežného nábytku či moderného vybavenia. Atmosféru dopĺňa ťažký, zatuchnutý vzduch.
Korene a uzavretá krvná línia
História rodu siaha k identickým dvojčatám z konca 19. storočia. Ich potomkovia sa navzájom prepájali a vznikali manželstvá medzi blízkymi príbuznými.
Najvýraznejší prípad nastal, keď sa dcéra jedného z bratov vydala za syna druhého, pričom obaja zdieľali tých istých starých rodičov.
Zdroj: YouTube/History Exploration Stories
Z tohto zväzku sa narodilo až pätnásť detí, z ktorých viaceré zomreli predčasne alebo sa narodili s vážnymi telesnými a duševnými poruchami.
Opakované príbuzenstvá v izolovanej komunite postupne zhoršovali zdravotný stav ďalších generácií. U niektorých členov rodiny sa objavili nezrozumiteľná reč, problémy s pohybom, dezorientácia či úplná neschopnosť komunikovať slovami.
Genetické a spoločenské súvislosti
Príbuzenské párenie nie je v dejinách ničím výnimočným – v minulosti sa vyskytovalo napríklad v kráľovských rodoch alebo v izolovaných komunitách, kde bol výber partnerov obmedzený.
Moderná genetika však jasne upozorňuje, že takýto spôsob rozmnožovania výrazne zvyšuje riziko prenesenia recesívnych porúch. Tie môžu spôsobiť telesné deformácie, oslabenú imunitu, neplodnosť či mentálne postihnutie.
Prípad Whittakerových je jedinečný tým, že ich život sa dostal pred oči verejnosti prostredníctvom kamery. Dokumentárne zábery zachytávajú jednotlivcov, ktorí dokážu komunikovať len hrdelnými zvukmi, nekoordinovanými gestami alebo úsmevom a mávaním.
Americký fotograf a filmár Mark Laita navštívil rodinu už v roku 2004, no videá zverejnil až o šestnásť rokov neskôr.
Počas opakovaných návštev sa snažil zachytiť nielen drsnú realitu, ale aj okamihy ľudskej blízkosti. Členov rodiny brával na nákupy, ku kaderníkovi alebo im prinášal drobné radosti. Kamera ukázala, že aj napriek ťažkej situácii medzi nimi existuje silná vzájomná väzba.
Keď rodinu postihol požiar mobilného domu, Laita spustil zbierku, aby im pomohol. Hoci sa nepodarilo vyzbierať celú požadovanú sumu, peniaze im umožnili zabezpečiť nové bývanie.
Členovia rodiny a konflikty
Medzi najznámejších patria Betty, Ray, Kenneth či Timmy, ktorý ako jediný dokončil strednú školu. Za hlavu rodiny bol považovaný Larry, no po jeho smrti v roku 2024 sa ukázalo, že rodina v minulosti jeho úmrtie fingovala, aby získala peniaze od dokumentaristu. Podobné klamstvá sa opakovali viackrát a vzťah medzi rodinou a Laitom bol kvôli tomu napätý.
Zdroj: X/Fascinating
Videá o Whittakerovcoch vyvolali obrovský záujem. Niektorí diváci reagovali s odporom či posmechom, iní prejavili súcit a finančne rodinu podporili. Na sociálnych sieťach sa vedú spory, či dokument predstavuje dôležité svedectvo o zanedbávaných komunitách, alebo či ide o zneužívanie ľudskej biedy na senzáciu.
Samotní obyvatelia okolia ich poznajú roky. Pre niektorých sú zvláštnymi susedmi, ktorým sa radšej vyhnú, iní ich opisujú ako tichých a neškodných. Všetci sa však zhodujú, že bez vonkajšej pomoci sa ich životná situácia len ťažko zmení.
Rodina Whittakerových sa stala pripomienkou toho, čo môže spôsobiť dlhodobá izolácia, bieda a nedostupná zdravotná starostlivosť. Z genetického hľadiska ukazujú extrémne následky opakovaného incestu. Zo spoločenského pohľadu ich príbeh odhaľuje, ako ľahko môže spoločnosť prehliadať tých najzraniteľnejších.
Hoci žijú v zapadnutej osade ďaleko od pozornosti sveta, ich osud sledujú na internete milióny ľudí. Pre jedných ide o morbídnu zvedavosť, pre iných o prejav súcitu. No v konečnom dôsledku ide aj o výzvu, aby sa spoločnosť zamyslela nad tým, ako predchádzať podobným tragickým príbehom.
