Po posledných ruských leteckých útokoch na azerbajdžanské energetické zariadenia na Ukrajine zvažuje Baku zrušenie embarga na dodávky zbraní z vlastných zásob pre Kyjev. Ruská propaganda na túto možnosť reagovala varovaním o „špeciálnej vojenskej operácii“ v prípade zásahu Azerbajdžanu. Podľa politického geografa Vincenca Kopečka z Ostravskej univerzity si Azerbajdžan môže dovoliť export zbraní a jeho záujmom je oslabiť Rusko v dôsledku invázie na Ukrajinu.
Minulý týždeň zaútočilo Rusko na plynovú kompresnú stanicu v Odeskej oblasti, blízko ukrajinsko-rumunských hraníc. Stanica je súčasťou transbalkánskeho plynovodu, ktorý spája grécke LNG terminály s ukrajinskými zásobníkmi. Plynovod umožňuje prísun plynu z USA a od júna 2025 aj z Azerbajdžanu, čo umožnila dohoda so spoločnosťou SOCAR Energy Ukraine, píše ruskojazyčná verzia Deutsche Welle.
Neskôr Rusko dronmi zaútočilo na ropnú základňu azerbajdžanskej spoločnosti SOCAR v tej istej oblasti. Útok spôsobil požiar a poškodenie ropovodu pre dieselové palivo, pričom SOCAR prevádzkuje na Ukrajine približne šesťdesiat čerpacích staníc a niekoľko ropných skladov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev odsúdili cielené ruské útoky, ktoré podľa nich majú za cieľ blokovať energetické trasy zabezpečujúce nezávislosť krajín.
„Kyjev to považuje za cielený pokus Ruska zablokovať energetické trasy, ktoré nám a ďalším európskym krajinám zaručujú energetickú nezávislosť,“ napísal Zelenskyj na Telegrame.
Obaja lídri zdôraznili, že tieto útoky neohrozia pokračovanie energetickej spolupráce medzi Ukrajinou a Azerbajdžanom, ktorá bola nedávno nadviazaná prvou dohodou o nákupe plynu.
Prvá skúšobná dodávka plynu cez transbalkánsky koridor sa uskutočnila cez Bulharsko a Rumunsko a predstavuje strategický krok k dlhodobej spolupráci.
„Rovnako prvýkrát sa skúšobná dodávka plynu uskutočňuje transbalkánskym koridorom cez Bulharsko a Rumunsko,“ uviedol Naftohaz. „Ide o malý objem, ale je to strategicky dôležitý krok, ktorý otvára cestu k dlhodobej spolupráci,“ uviedol generálny riaditeľ ukrajinskej spoločnosti Serhij Koreckyj.
Azerbajdžan zvažuje možnú dodávku zbraní Ukrajine v reakcii na ruské útoky
Deň po telefonáte prezidentov Ukrajiny a Azerbajdžanu vydal Ilham Alijev dekrét, ktorým poskytol Kyjevu finančnú podporu vo výške približne dvoch miliónov dolárov (okolo 42 miliónov korún). Táto čiastka má byť využitá na nákup a dopravu elektrických zariadení vyrobených v Azerbajdžane, ktoré posilnia ukrajinský energetický sektor.
Mediálne správy pritom naznačujú, že Baku môže v reakcii na pokračujúce ruské útoky na azerbajdžanské energetické objekty na Ukrajine zvažovať zrušenie súčasného embarga na dodávky zbraní z vlastných zásob. Podľa portálu Caliber.Az ruské jednotky v posledných týždňoch systematicky zasahovali azerbajdžanské energetické infraštruktúry, čo by mohlo viesť k revízii azerbajdžanskej politiky voči Kyjevu.
Niektoré zdroje pritom uvádzajú, že Baku už pripravuje výrobu delostreleckých granátov kalibru 122 a 155 mm určených pre Ukrajinu, pričom nejde o produkty domáceho obranného priemyslu, ale o zásoby sovietskej a ruskej výroby, ktorými krajina disponuje. United24 Media a portál Defense Express upozorňujú, že azerbajdžanské úrady posudzujú možnosti exportu zo skladových zásob, nie z nových výrobných sérií.
Podľa politického geografa Vincenca Kopečka z Ostravskej univerzity má Azerbajdžan dostatočné kapacity na dodávky zbraní, a to aj vzhľadom na rast svojho zbrojárskeho priemyslu a stabilizovanú situáciu v regióne po uzavretí mierovej dohody s Arménskom. Expert upozorňuje, že táto spolupráca by mohla okrem priamej podpory Ukrajiny zároveň oživiť fungovanie integračného zoskupenia GUAM, ktoré združuje Gruzínsko, Ukrajinu, Azerbajdžan a Moldavsko.
Kopeček tiež podotýka, že konečný rozsah tejto spolupráce môže byť ovplyvnený medzinárodným kontextom, vrátane výsledku rokovaní medzi americkým prezidentom a ruským lídrom na Aljaške, čo môže určiť ďalší strategický smer azerbajdžansko-ukrajinských vzťahov.
Vzťahy medzi Baku a Moskvou sa postupne vyhrocujú. Napätie eskalovalo po páde azerbajdžanského dopravného lietadla a následných zásahoch proti azerbajdžanskej diaspóre v Rusku. Ruská propaganda reagovala na možnú podporu Ukrajiny zbraňami varovaním o možnej „špeciálnej vojenskej operácii“ na južnom Kaukaze.
Kopeček zdôrazňuje, že Azerbajdžan sa v súčasnosti usiluje oslabiť schopnosti Ruska na Ukrajine a v regióne Kaukazu, pričom sa snaží zachovať tradične vyváženú a multilaterálnu zahraničnú politiku.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
