Baku teda hľadá novú strategickú rovnováhu vo vzťahu k oslabujúcemu Rusku a posilňuje svoju pozíciu ako regionálna mocnosť.
Azerbajdžan balansuje medzi podporou Ukrajiny a obmedzením vplyvu Ruska v regióne
Podľa americkej neziskovej organizácie Freedom House je politický systém v Azerbajdžane autoritársky, pričom značná časť moci je sústredená v rukách prezidenta Ilhama Alijeva a členov jeho rozsiahlej rodiny.
V krajine je podľa organizácie rozšírená korupcia a tradičné politické opozície boli dlhodobo oslabované prenasledovaním. V posledných rokoch pritom úrady vykonali rozsiahle zásahy proti občianskym právam a slobodám, čo ďalej obmedzilo demokratické mechanizmy.
Čo sa týka vzťahov s Ukrajinou, Alijev už skôr uviedol, že Azerbajdžan Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej agresii, neposkytuje zbrane, aj keď takéto žiadosti boli predložené. Krajina však poskytuje humanitárnu podporu, ktorej hodnota presiahla štyridsať miliónov dolárov, a podieľa sa napríklad na obnove mesta Irpin, kde žije početná azerbajdžanská komunita. Podľa jeho slov ide o tragédiu dvoch národov, ktoré sú si etnicky a nábožensky blízke, a zároveň vyjadril presvedčenie, že vojne sa dalo zabrániť a že Ukrajina mala v minulosti príležitosť nadviazať normálne vzťahy s Ruskom, uvádza denník The Moscow Times.
V posledných týždňoch však prezident Azerbajdžanu otvorene podporil Ukrajinu a vyzval ju, aby sa nikdy nezmierila s okupáciou, čo podľa experta Vincenca Kopečka reflektuje strategické záujmy Baku. Azerbajdžanu ide o to, aby Rusko vyšlo z invázie na Ukrajinu oslabené, čím by sa znížila jeho schopnosť presadzovať záujmy v regióne Južného Kaukazu, kde sa Azerbajdžan etabloval ako významná regionálna mocnosť. Kopeček zdôraznil, že Azerbajdžan nemá záujem o úplné zhoršenie vzťahov s Ruskom, ale snaží sa v medzinárodnej politike vystupovať ako vyvážený aktér, ktorý sa snaží využiť situáciu k posilneniu vlastnej pozície a nájdeniu výhodnejšej rovnováhy vo vzťahu k oslabenému Rusku.
