Národný dopravca stále zápasí s nedostatkom rušňovodičov. Hoci sa situácia postupne zlepšuje, stabilní zamestnanci bojujú s výraznými nadčasmi.
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) už roky zápasí s nedostatkom rušňovodičov. Aj keď sa situácia postupne zlepšuje, stále chýba k zastabilizovaniu kapacít okolo stovky.
Berú si nadčasy
Ako informujú tvnoviny.sk, v súčasnosti sa na výkon profesie pripravuje zhruba 160 nových nádejných rušňovodičov. „Práca rušňovodiča je dosť psychicky náročná a máme za to, že zlepšovanie pracovných podmienok by tu prilákalo aj zvýšenie platu,“ povedal prezident Federácie strojvodcov Ľubomír Kontúr.
A kým národný dopravca čaká na zaškolenie nových strojvodcov, tí kmeňoví musia často doháňať nedostatok personálu nadčasmi. Nedávne železničné nešťastia sú varovným prstom, ktorý by mal otvoriť oči v spoločnosti a upozorniť na podmienky, v ktorých zamestnanci pracujú.
Niektorí sa sťažujú na preťaženosť, stovky hodín nadčasov a podmienky, ktoré už začínajú hraničiť s rizikom. Padlo aj niekoľko žalôb. Podľa informácií sa môže zamestnávateľ rozhodnúť stanoviť rušňovodičovi 150 hodín nadčasov a na ostatných 250 hodín sa môžu zmluvne dohodnúť. Dôvodom, pre ktorý si berú ďalšie hodiny nad rámec, sú peniaze.
„Tí chlapi robia tie nadčasy práve preto, aby si privyrobili,“ dodáva Kontúr. „Ak sa rušňovodiči chcú dopracovať k lepším mzdám, asi im nič iné nezostáva. V Rakúsku je to napríklad tak, že môže byť maximálne 150 hodín nadčasov a potom dosť,“ ozrejmil odborník na železnice Jiří Kubáček.
Návrhy na zlepšenie
Absencia rušňovodičov je hlavne roky trvajúcim systémovým problémom. „Je to ale slobodné rozhodnutie toho rušňovodiča, či tie nadčasy zoberie,“ podotkol expert.
Nároky na personál v posledných rokoch stúpa aj vplyvom stúpajúceho počtu takzvaných vlakokilometrov, čiže hustejším grafikonom a vyšším počtom vlakov.
ZSSK tvrdí, že vlaková doprava sa riadi podstatne prísnejšími pravidlami než bežné zamestnanie. Napriek tomu chcú po nedávnych incidentoch na koľajniciach preveriť situáciu.
„Audit prebieha. Jeho súčasťou je monitoring štandardných aj neštandardných období prevádzky, aby bolo možné objektívne vyhodnotiť systém v rôznych podmienkach. Výsledky zatiaľ nie sú k dispozícii. Po ukončení auditu vyhodnotíme odporúčania a v prípade potreby prijmeme opatrenia,“ ozrejmil hovorca ZSSK Ján Baček.
„Kvitujem, že sa konečne začalo rozprávať o železnici. Na tento moment sme čakali skoro 30 rokov,“ podotkol Kontúr.
Vláda si po nehodách pri Rožňave či Pezinku určila zvýšenie bezpečnosti na železnici za prioritu. Nedávno prijala balík opatrení, ktoré majú zlepšiť stav. Jedným z nich je napríklad zavedenie takzvaných kariet pre rušňovodičov, čo je podobné ako pri šoféroch v nákladnej doprave.
