Po tragickom úmrtí jedenásťročného Tomáška (†11), u ktorého medicínske vyšetrenia potvrdili raritnú infekciu amébou Naegleria fowleri, zostali v zronenej rodine nevysvetlené otázky. Chlapec na začiatku leta absolvoval plavecký kurz v areáli Vadaš, kde hygienici následne nezistili prítomnosť nebezpečnej améby, no v monitorovaní vodných plôch naďalej pokračujú. Jeho mama Zuzana otvorene prehovorila o hroznej strate, neznesiteľnej bolesti a o tom, prečo je presvedčená, že ich desivé svedectvo musí zachrániť iné deti.
Laboratórne vzorky vody, ktoré boli odobraté v júni 2025 v rámci kontroly termálneho kúpaliska Vadaš v Štúrove, podľa správ TV JOJ nepotvrdili výskyt mozgožravej améby Naegleria fowleri. Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) deklaroval, že v testoch nebol tento druh améby zistený.
„To znamená, že v konkrétnej vzorke, odobranej v danom čase a na danom mieste, sa améba nenachádzala, alebo bola prítomná v množstve pod rozpoznateľným limitom,“ vysvetlila hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková. Súčasne však zdôraznila, že absencia améby v týchto analýzach nevylučuje jej možnú prítomnosť na iných plochách kúpaliska. Z tohto dôvodu monitorovanie a preventívne testy trvajú, aby sa včas odhalilo prípadné riziko.
Priorita boli hory
Tragédia, ktorá otrasla celou spoločnosťou. Jedenásťročný Tomáško sa infikoval smrtiacou amébou Naegleria fowleri. Chlapec na začiatku leta navštevoval plavecký výcvik v areáli termálneho kúpaliska Vadaš, ktorého prevádzka bola po katastrofe na niekoľko týždňov pozastavená.
Jeho mama Zuzana po mesiacoch mlčania prehovorila o žiali, otvorených otázkach a o snahe zabrániť opakovaniu tejto hroznej situácie. „V prvom rade je pre nás zásadná otázka, kde presne sa mohol nakaziť, keďže nikde inde sme sa nekúpali, ani sme neboli na dovolenke. Prvý kontakt s vodou mal až na tom školskom plaveckom kurze,“ hovorí zronená Zuzana.
Rodina bola zvyknutá tráviť voľný čas úplne inak – v horách. „Našou prioritou boli vysokohorské túry, či v zime lyžovačky, alebo v lete náročné výstupy. Mal za sebou pokorené vrcholy ako Kriváň aj Slavkovský štít. A toto je na tom najhoršie – že na plavecký kurz nastúpil len ako alternatíva. A prišlo toto,“ dodáva so slzami v očiach.
Trestné oznámenie
Po úmrtí syna rodičia konali okamžite. „Iniciovali sme trestné oznámenie na neznámeho delikventa vo veci poškodenia zdravia. Vypočúvali nás, mňa aj učiteľov. Rozprávala som vyšetrovateľom minútu po minúte, čo sa dialo pred, počas aj po plaveckom výcviku,“ opisuje. Zuzana priznáva, že rozprávať o týchto okamihokch bolo neuveriteľne ťažké.
„Musíte si opakovane oživovať hrozné okamihy, keď sme ho držali za ruku tie posledné dni. A potom to všetko opisujete cudzím ľuďom, hoci vieme, že to robíme preto, aby sa to už inému dieťaťu nestalo.“ Rodina chce upozorniť na riziko a zabezpečiť, aby sa táto smrteľná nákaza už nikdy neopakovala.
Stratili dvojičku
Na otázku, čo by odkázala ľuďom, ktorí ich tragédiu sledujú od samého začiatku, odpovedá po chvíľke ticha: „Tomáško bol neuveriteľne vitálne a energické dieťa. Každý deň po škole hrával futbal na dvore, komentoval zápasy, stále ho bolo počuť. A to mučivé mlčanie, ktoré po ňom doma zostalo… to je niečo, čo sa nedá opísať. Jeho strata je nenahraditeľná.“
Zuzana smutne dodáva, že Tomáško bol dvojička, a preto je pre celú rodinu strata o to väčšia a ťažšia. „Je to pre nás všetkých extrémne bolestivé. Dodnes sa s tým nevieme zmieriť,“ uzatvára so slzami v očiach.
