Infekcie po operáciách sa týkajú tisícov pacientov ročne. Až 60 % z nich by sa pritom dalo predísť, tvrdia odborníci.
Problém, ktorý neustupuje
Ďalšia nelichotivá štatistika z prostredia slovenských nemocníc ukazuje na závažný problém: v roku 2023 zaznamenali takmer 19-tisíc prípadov infekcií po chirurgických zákrokoch. To znamená, že každý siedmy pacient skončil po operácii s infekciou, často zbytočne. Informuje o tom portál tvnoviny.sk.
Najvyššie riziko hrozí pri brušných a urologických operáciách, najmenej postihnutí sú pacienti podstupujúci ortopedické zákroky.
Zanedbaná prevencia a staré sály
Podľa nemocničných lekárov stojí za šírením infekcií viacero faktorov. Kľúčovým problémom je to, že neexistuje jednotný prístup k prevencii a na operačných sálach sú nevhodné podmienky.
„Niektoré sály sú veľmi zastarané. Udržiavať v nich čistotu a kvalitu ovzdušia je často náročné. Problémom môže byť aj vybavenie nemocníc – napríklad či sú používané kvalitné antiseptické roztoky,“ upozorňuje Jaroslava Sokolová, vedúca Výskumného centra mikrobiológie a prevencie infekcií Trnavskej univerzity a hygienička FN Trnava.
Dalo by sa predísť až 60 % prípadov
Infekcia po zákroku však nie je nevyhnutná súčasť liečby. Odborníci tvrdia, že až 60 % infekcií by sa dalo predísť, ak by sa dodržiavali základné hygienické a medicínske štandardy. „Prevencia má viacero krokov. Prvým je príprava pacienta na operáciu – existujú štandardy, ktoré musí pacient splniť ešte pred vstupom na operačný stôl,“ vysvetľuje Marko Serbak z Kliniky ortopédie a úrazovej chirurgie ÚVN SNP Ružomberok.
„Sterilné inštrumenty, oblečenie, príprava operačného poľa, správne vedenie operácie a následný manažment operačnej rany – to všetko zohráva kľúčovú úlohu,“ dopĺňa Marek Smolár z UN Martin.
Kľúčová je hygiena a starostlivosť o ranu
Okrem samotnej operácie hrá veľkú rolu aj prostredie, v ktorom sa nachádza pacient po zákroku, a starostlivosť o operačnú ranu. „Záleží aj na tom, ako sa zdravotnícky personál stará o ranu po zákroku a v akom prostredí sa pacient po operácii nachádza,“ hovorí opäť Serbak.
Podľa odborníkov sú najzraniteľnejšími skupinami najmä seniori, deti a pacienti na jednotkách intenzívnej starostlivosti.
Infekcia nie je len zdravotný problém, ale aj finančná záťaž
Okrem zdravotných komplikácií spôsobujú pooperačné infekcie aj výrazný finančný tlak na nemocnice. Liečba je náročnejšia, predlžuje sa hospitalizácia a rastú náklady. „Ak pacient po chirurgickom zákroku dostane infekciu, priemerné náklady stúpnu aj na 600 eur – a to môže byť len začiatok. Tieto prostriedky by mohli byť využité omnoho efektívnejšie, tvrdí Katarína Danková, riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok.
Chýbajú epidemiológovia aj kontrola
Závažným problémom je tiež nedostatok personálu, ktorý by sa cielene venoval kontrole infekcií. Podľa hygieničky Sokolovej v mnohých nemocniciach nie je nikto, kto by mal prevenciu infekcií na starosti. „Ak nemocnice nezamestnávajú epidemiológov a verejných zdravotníkov, ktorí asistujú pri kontrole a prevencii infekcií, jednoducho nemá kto túto činnosť vykonávať,“ konštatuje.
Jeden dotyk môže rozhodnúť
Lekári zdôrazňujú, že základom prevencie je dôsledná hygiena rúk. Aj najmenšie porušenie pravidiel môže mať vážne následky. „Stačí, aby čo i len jeden člen personálu nedodržiaval hygienické zásady – a môže dôjsť k šíreniu nemocničnej nákazy,“ varujú odborníci.
