Nádej na niekoľko hodín spánku denne dohnala stovky vyčerpaných rodičov k šedému trhu s melatonínom. Niektorí ho kupujú online, iní si ho odovzdávajú anonymne na parkoviskách. Mnohí z nich majú deti s podozrením na neurodivergenciu, iným diagnostika ešte len mešká. Všetci sa zhodujú: bez spánku sa nedá žiť.
Keď Jen prvý raz dala svojmu synovi Davidovi tabletku s melatonínom, zdesene sledovala, ako okamžite zaspal pred televízorom. „V tej chvíli som si pomyslela: Bože, nezabila som ho?“ spomína. Žuvacie „cukríky“ dostala od kamarátky, pediatričky, ktorá ich používala pre vlastné dieťa. „Jej manžel si dohodol stretnutie s mojím na parkovisku. Bolo to ako z čierneho trhu,“ dodáva. Píše o tom Guardian.
Výmena pri kruhovom objazde
Aj keď ich konanie nebolo priamo nelegálne, prekročilo hranice bežne povolenej praxe. V Británii je melatonín pre deti len na lekársky predpis a len pri špecifických diagnózach (napr. autizmus či ADHD). V iných krajinách EÚ ho predaj v lekárňach povolí, ale len pri rovnakom medicínskom zdôvodnení. V USA je situácia iná: predáva sa vo voľných predajoch, často cielene mierený na deti v tvare zvieratiek a so známymi postavičkami. Podľa štatistík tam melatonín berie takmer 20 % detí do 14 rokov.
Spánok ako luxus
David nespával už ako bäbätko. Zatiaľ čo iné deti po jedle zaspali, on ostával bdelý. „Všetci hovorili: bude to lepšie, keď nastúpi do škôlky. Nikdy sa to nezlepšilo,“ hovorí Jen. Večerný režim, rutina, snaha o pokoj – nič nezaberalo. Rodina sa zosypávala. Jen musela prestať pracovať.
Keď mal David päť rokov, pediater v zahraničí mu predpísal melatonín. Odvtedy sa všetko zmenilo.
Melatonín nie je vitamín, je to hormón
Podľa profesora Paula Gringrasa, odborníka na detský spánok, je melatonín „hormón, ktorý synchronizuje vnútorné hodiny tela. Bez neho bunky fungujú chaoticky.“ Deti s autizmom či ADHD ho buď neprodukujú vôbec, alebo len neskoro v noci. Práve preto môže byť pre niektoré rodiny doslova záchranným lanom.
Jeho predpisovanie by ale malo nasledovať až po zlyhaní behaviorálneho režimu, upozorňuje Gringras. Až polovica detí v jeho štúdiách ho nepotrebovala vôbec, pretože zaberala zmena rutiny. „Melatonín by nemal byť náplasťou na diery v systéme,“ hovorí.
Príbehy z praxe
Charlotte dala dcére Edie prvý raz melatonín v osemich rokoch. „Začala zaspávať o ôsmej a jej správanie sa zlepšilo,“ opisuje. Keď však tabletky vyčerpala, nastal zlom. Edie sa stav zhoršil natoľko, že sa pokúsila o samovraždu.
Dnes už má diagnózu autizmu, no Charlotte sa obáva pýtať oficiálny predpis. „Povedali mi, že ak priznám používanie melatonínu, nahlásia ma sociálke,“ hovorí.
Liek pre všetkých? Aj bežné deti ho dostávajú
Melatonín nie je len pre deti s diagnózou. Mnoho rodičov ho používa aj pri bežných problémoch so spánkom. Emily ho dala svojej dcére, keď učiteľka nahlásila, že dievča v škole zaspáva. „Zabral po 20 minútach, bez vedľajších účinkov,“ opisuje. Používala ho 8 mesiacov a dieťa si vraj našlo rytmus, ktorý ostal aj po vysadení.
Problém nie je v rodičoch, ale v systéme
Výskumy dlhodobých účinkov sú nedostatčné. Aj preto sa veľká čast rodičov obáva, že robí niečo nesprávne. Gringras to chápe: „Nemyslím si, že je správne trestať rodičov, ktorí si sami zachraňujú vlastný život, pretože im nikto iný nepomáha.“
Podľa odborníkov by melatonín mal byť predpisovaný len po posúdení odborníka. A ten je, žiaľ, pre mnohé rodiny nedostupný. Diagnostiky trvajú roky, odborníci nestíhajú a rodičia zúfalo hľadajú riešenie, aby ochránili seba aj svoje deti.
