Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa vo štvrtok prekvapivo pozastavila časť sankcií uvalených na ruský energetický gigant Lukoil. Toto rozhodnutie znamená, že jeho čerpacie stanice, ktoré sa nachádzajú mimo územia Ruskej federácie, môžu naďalej fungovať a obsluhovať zákazníkov. Informuje o tom TASR na základe správ agentúry AFP a Reuters.
Spojené štáty zaviedli sankcie voči ruským ropným spoločnostiam ešte v októbri. Cieľom tohto opatrenia bolo obmedziť finančné zdroje Ruska, ktoré používa na financovanie vojny na Ukrajine. Najnovšie zmiernenie reštrikcií platí do 29. apríla 2026, uvádza sa na webovej platforme amerického Ministerstva financií (Treasury Department).
Prečo sa Trumpova vláda rozhodla sankcie zmierniť?
Predĺženie tohto povolenia má zabezpečiť, aby peniaze z predaja palív neprúdili späť do Ruska, zatiaľ čo čerpacie stanice Lukoilu mimo domovskej krajiny zostanú otvorené pre spotrebiteľov.
Ministerstvo financií USA vysvetlilo, že k tomuto kroku pristúpilo s cieľom „zmierniť škody pre spotrebiteľov a dodávateľov“, ktorí sa snažia uskutočňovať bežné transakcie s maloobchodnými čerpacími stanicami patriacimi pod Lukoil. V praxi to znamená, že sa snažia predísť narušeniu trhu a problémom pre bežných zákazníkov.
Lukoil pôsobí aj v USA a Európe
Lukoil má rozsiahlu sieť čerpacích staníc aj v Spojených štátoch, konkrétne v amerických štátoch New Jersey, Pensylvánia a New York, kde prevádzkuje približne 200 pobočiek.
V Európe sa spoločnosť Lukoil angažuje napríklad v:
- Fínsko: Fínsky prevádzkovateľ približne 430 čerpacích staníc Teboil, ktorý je vo vlastníctve Lukoilu, len minulý mesiac ohlásil, že postupne ukončí svoju činnosť, pretože mu dochádza palivo.
- Turecko: Prevádzkuje okolo 600 čerpacích staníc.
- Rumunsko: Disponuje sieťou viac ako 300 čerpacích staníc.
- Moldavsko a Bulharsko: Lukoil je v oboch krajinách považovaný za popredného maloobchodného hráča.
Sankcie voči Rusku predstavujú súbor ekonomických, politických a diplomatických opatrení, ktoré krajiny Európskej únie, USA a ďalší medzinárodní partneri zaviedli najmä po roku 2014 a výrazne ich rozšírili po roku 2022. Ich cieľom je oslabiť schopnosť Ruska financovať vojenské operácie, obmedziť prístup k moderným technológiám a vyvinúť tlak na zmenu jeho medzinárodného správania. Sankcie zahŕňajú zmrazenie aktív jednotlivcov a firiem, obmedzenia bankového sektora, zákaz vývozu strategických technológií či embargá na určité druhy tovarov. Dotkli sa aj energetiky, dopravy a obranného priemyslu.
Tieto opatrenia majú citeľný dopad na ruskú ekonomiku, spôsobujú pokles investícií, obmedzujú zahraničný obchod a komplikujú prístup k moderným technológiám. Zároveň však ovplyvňujú aj globálne trhy a prinášajú ekonomické výzvy pre krajiny, ktoré sankcie zaviedli. Sankčný režim zostáva dynamický a v závislosti od vývoja konfliktu sa priebežne upravuje.
